Cestovanie

Neobrúsený diamant na brehu Mŕtveho mora menom Jordánsko

Cestopis Jordánsko

Jordánsko poznajú turisti hneď vďaka niekoľkým zaujímavostiam a svetovým unikátom. Prvým je bez pochýb Mŕtve more, ktoré Jordánsko zdieľa spolu s Izraelom. Druhým unikátom, ktorý sa dokonca radí do novodobých divov sveta, je mesto Petra na juhu krajiny, ktoré ponúka úžasný pohľad na stavby vytesané do skaly. My sme sa rozhodli, že Jordánsko navštívime, ale našu návštevu pojmeme trošku netradične. Sme milovníci hlavných miest a dobrého jedla a tak sme si to na základe mnohých napozeraných či načítaných odporúčaní, namierili do Ammánu, hlavného mesta Jordánska, odkiaľ sme podnikli cestu okolo Mŕtveho mora smerom na juh. A že jedlo, tak ako krajina, stáli za to, sa posnažíme opísať v nasledujúcich riadkoch.

Obrovský kus histórie…

Jordánsko, hoci je moslimskou krajinou, je pre turistu veľmi bezpečné. Minimálne v tých miestach, kde je obyvateľstvo na turistov zvyknuté.

Priamy let z Viedne do Ammánu netrvá ani 4 hodiny a cena letenky je úplne v pohode. Keď si vyhliadnete tie správne letenky, budú vás stáť zhruba 200 eur na osobu. Ak by ste to chceli zobrať autom, to sa teda poriadne nakrútite. Je to po zemi okolo 3300 kilometrov z Viedne v jednom smere. Nie je to však neprekonateľná vzdialenosť a na auto či mototrip je určite táto cesta zaujímavá. My sme sa však rozhodli ušetriť čas a nervy a tak sme nasadli na lietadlo a odleteli do hlavného mesta soľnej, blízkovýchodnej krajiny. Jordánsko sa rozprestiera z časti na pobreží Mŕtveho mora, ktoré obmýva jeho západnú stranu. Cez vodu susedí s Izraelom, na severe s Libanonom, s ktorým má aktuálne výborné vzťahy, tiež so Sýriou a z východu s Irakom a Saudskou Arábiou. Na juhu zdieľa kus Červeného mora s Egyptom. Väčšina spomenutých krajín je pre nás doslova exotikou, no určite stojí za to každú jednu navštíviť. Samozrejme, pokiaľ to bezpečnostná situácia dovolí.

Jordánsko, hoci je moslimskou krajinou, je pre turistu veľmi bezpečné. Minimálne v tých miestach, kde je obyvateľstvo na turistov zvyknuté. Máme na mysli hlavné mesto, pobrežie Mŕtveho mora a juh krajiny, kde sa nachádzajú turistické letoviská pri Akabe. Na juhu sa nachádzajú aj ďalšie turistické miesta, ktoré stoja za návštevu. Konkrétne rezervácia Wadi Rum či starobilé mesto Petra. Kto má zálusk vidieť len južnú časť, je mu oveľa jednoduchšie priletieť na medzinárodné letisko King Hussein. My sme prileteli oveľa severnejšie, konkrétne na medzinárodné letisko Queen Alia. Odtiaľ sme sa po objednaní taxíka, ktoré sú tu mimochodom veľmi lacné a je možné si ich zavolať pomocou mobilnej aplikácie Careem, vydali do hlavného mesta. Navolili sme si na letiskovej wifi náš hotel, stlačili “Yalla” a o pár minút nás pred letiskom čakal taxík. Asi 20 ročný Nissan Sunny s nájazdom cez 836 000 kilometrov (toľko ukazoval tachometer). Ak by ste si mysleli, že to bola nejaká rozbitá, drnčiaca, smradiaca šunka, boli by ste na omyle. Auto maximálne zachovalé. Jazda bezproblémová. Neverili sme doslova vlastným očiam. Hoci nám pán taxikár nerozumel po anglicky skoro nič, bez problémov nás dopravil do hotela, ktorý bol od centra Ammánu vzdialený len zhruba 4 kilometre. Hneď pri vstupe nás ohúrilo lobby v štýle rozprávok 1000 a jednej noci. Tento motív nás sprevádzal po celý čas a to nielen v Ammáne, ale aj na ďalšej ceste smerom na juh či už v našich ubytovacích zariadeniach alebo v iných nákupných či administratívnych budovách.

Jedlo je niečo úžasné…

Jordánsko je pre nás Slovákov pomerne lacná krajina. Najesť vo dvojici sa tu vieme za pár eur a to celkom kráľovsky. Tiež taxíky, ktorých je v meste azda viac ako civilných automobilov, stoja možno tretinu, v niektorých prípadoch aj štvrtinu cien našich taxíkov. Pre príklad, cesta z Ammánu ku Mŕtvemu moru, ktorá merala 60 kilometrov, nás stála len 18 eur. Porovnateľná je cesta z Bratislavy na Schwechat (viedenské letisko), ktorá vás stojí od 50 eur vyššie v závislosti na taxislužbe. Keď už sme spomenuli jedlo, nemôžeme nespomenúť jednu z najznámejších reštaurácií, v ktorej jedáva aj kráľovská rodina. Ak by ste si mysleli, že je to ultraluxusná snobská zlatom vykladaná reštika, veeeeeľmi by ste sa prekvapili, keby ste sa pred ňou ocitli. Je to reštaurácia zašitá medzi dvomi budovami, na nákupnej ulici v centre, s natiahnutou celtou, ktorá robí strechu a ochranu pred dažďom, s malým priestorom vo vnútri, zariadeným arabským štýlom. Reštaurácia sa volá Hashem and Brothers Restaurant (u Hašema) a jedlo z nej je naozaj vynikajúce. Keď vás čašníci usadia, menu nedostanete. Popýtate si to, na čo máte chuť. My sme si vypýtali falafel, hummus, tabbouleh pita chlieb, olivy a kyslý mix (kapusta, uhorka, olivy, paprika, cibuľa) a nevynechali sme ani tradičný čaj. Ak by ste chceli vedieť predom, aké sú veľké porcie, to sa nedozviete. Hlavné je, že čašníci vás odhadnú, koľko toho zvládnete zjesť a toľko vám donesú. Štýl “all you can eat” nečakajte. Porcia, ktorá pristane pred vami je presne taká, že vás zasýti. Vieme o čom hovoríme. Dva metre a hmotnosť cez sto kilo veľa napovie, no aj napriek tomu sme z reštaurácie neodchádzali hladní, ale dosýta najedení. A cena? Ak pochválite jedlo, hneď dostanete zľavu. A ak to myslíte úprimne, zľava je ešte väčšia. Naše jedlo stálo, podržte sa, necelé 3 eurá. Dve porcie dvoch rôznych jedál s pita chlebom a prílohou. Jednoducho paráda. A kvalita? Hodná kráľovskej rodiny. A táto reštaurácia patrí medzi tie známe a teda drahšie. V iných reštauráciách či cukrárňach, ktoré sme tiež s veľkou radosťou navštevovali sme platili za podobné menu ešte menej. Jedlá s mäsom, hlavne kozím a jahňacím, nás stáli o trochu viac. Rozumejte okolo 5-6 eur na osobu v a-la-carte reštauráciách. Žiadne bufety na stojáka.

Poďme však od jedla trošku odbočiť do mesta a predstavme si trošku Ammán. Je hlavným a zároveň najväčším mestom Jordánska. Jeho rozloha štyriapolkrát väčšia ako rozloha Bratislavy. Počet obyvateľov sa blíži k dvom miliónom. V meste to veru tak aj vyzerá. Miestami sme nemali možnosť sa poriadne ani pohnúť smerom, akým sme sa vybrali a nechali sme sa tak nejak unášať davom. V čase, kedy sme Ammán navštívili (boli sme v ňom začiatkom roka – v našej zime) bola teplota len niekde v okolí 12 stupňov, čo sme veru od tejto oblasti nečakali. Je to aj pre to, že Ammán sa nachádza v nadmorskej výške 700 až 1100 m n.m. Mesto ako také má bohaté biblické dejiny, poznačené nadvládov Arabov a tiež osmanskými vojnami. Pozostatky minulých kultúr tu nájdete na kopci Jebel al-Qualaa nad mestom, kde sa nachádza takzvaná Citadella. Je obohnaná múrom a na jej nádvoriach sme obdivovali kráľovský palác Ummayad a jeho obytný komplex či veľmi zaujímavý chrám Herkules, ktorý bol postavený za čias Marca Aurélia. Z kopca je krásny výhľad na mesto, ktoré vás veru farbami neohúri. Stavby sú nízke s farbou piesku a doslova splývajú s prostredím. Na niektorých sa objavujú maľby pouličných umelcov, ktoré aspoň troška dodávajú farebnosť inak jednotvárneho mesta. Z ampliónov na minaretoch mimo modlitieb vyhrávajú známe nápevy populárnych popových pesničiek, no bez slov. Čisto len hudba. Je to zaujímavým javom ktorý hovorí o tom, že Jordánsko je otvorené západnej kultúre. Na každom kroku sa nachádzajú mešity Niektoré sú otvorené aj turistom a povieme vám, do tých, do ktorých sme mali možnosť vkročiť, sme vnímali ich veľkoleposť. Zlato, ozdoby a celá atmosféra tohto sakrálneho miesta vás opantá.

Okrem pohľadu na početné terasovité stavby je krásny výhľad z Citadelly aj na Rímsky amfiteáter, ktorý sa nachádza pod kopcom. Jeho kapacita je neuveriteľných 6000 ľudí. Hoci sa na jeho nádvorí dnes už neodohrávajú kultúrne podujatia, s Jordan Pass-om, kartičkou zabezpečujúcou vstupy to jordánskych pamätihodností, máte možnosť vstúpiť na jeho nádvorie. Keď sme spomenuli kartičku, ktorá vám dovoľuje vstúpiť na viac-menej všetky najpodstatnejšie pamätihodnosti Jordan Pass, stojí 80 jordánskych dinárov (najvyššia možná varianta) čo je v prepočte 107 eur. Mimochodom pri vstupe do krajiny treba na letisku zaplatiť aj poplatok za vstup do krajiny, ktorý je 40 JD čo je v prepočte 56 eur. Tento poplatok je potrebné zaplatiť na letisku v hotovosti a žiaľ, na zmenárni, pokiaľ nemáte dináre svoje, vás veru poriadne skasírujú a nastavia doslova úžernícky kurz. Hoci majú na každej prepáške nálepky s možnosťou platby kartou, akože vo všetkých okienkach nefunguje terminál (čerpáme z výpovedí väčšieho počtu turistov, ktorí navštívili Ammán v rôznych obdobiach). Čo už. Netreba sa na to hnevať. Peniaze sa vám “vrátia” vďaka naozaj lacnému a kvalitnému stravovaniu. Jednoducho to prekusnite a choďte ďalej.

Okrem pozostatkov rímskej kultúry v Ammáne môžete obdivovať aj novodobé zaujímavé turistické atrakcie. Pre motoristov je azda najzaujímavejšia zbierka automobilov kráľovskej rodiny, ktorá sa nachádza v Kráľovskom automobilovom múzeu. Vstupné je len 10 JD a naozaj veru, je tam čo vidieť. Ďalšie múzeum, ktoré ponúkne históriu Jordánska je, kto by to čakal, Jordánske múzeum. Nachádzajú sa tu exponáty hovoriace o histórii, súčasnosti ale aj budúcom smerovaní Jordánskeho kráľovstva. Ak milujete históriu a dávne doby minulé, svoje vyžitie nájdete v Archeologickom múzeu. Keď sme sa pokochali mestom, v ktorom sme sa pohybovali do veľkej miery pešo a na dlhšie vzdialenosti taxíkmi, sme sa po pár dňoch presunuli k mŕtvemu moru.

Ako prvé nás prekvapil obrovský teplotný rozdiel. Kým v Ammáne sme mali oblečené zimné bundy a prechádzali sa v teplotách v okolí 10 stupňov, pri Mŕtvom mori nás vítalo príjemných 26 stupňov, suchý vzduch a bezvetrie. Zo 700 až 1100 metrov nad morom sme sa po asi hodine cesty dostali do nadmorskej výšky -430 metrov pod hladinou mora. Len tak sme prekonali 1500 výškových metrov. Bez kvapky potu, bez sebamenšej námahy. Pri mori nás tak vítalo krásne počasie a hneď sme zhadzovali zimný mundúr a obliekali sme plavky a krátke tričká. Bookli sme si rezort na pláži na pár dní a ihneď sme sa vydali zaplávať si do azda najunikátnejšieho mora na svete. Chceli sme sa presvedčiť, že v tejto vode sa veru utopiť len tak ľahko nedá. Aj napriek 110 kilám živej váhy sa pod nami voda neotvorila a na jej povrchu sme sa doslova vznášali. Plávanie takmer nemožné. Potápanie doslova zakázané. Užili sme si naozaj množstvo zábavy, sledovali vyzrážanú soľ, ktorú sme si ulamovali a skúšali jej slanosť. A povieme vám veru, slaná bola poriadne.

Mŕtve more každým rokom vysychá…

Mŕtve more je pri brehu dosť plytké. Je pravdepodobné, že v najbližších desiatkach rokov úplne vymizne.

Čo nás však zarazilo, boli fakty o tomto unikátnom mori. Jeho rozloha je 1050 kilometrov štvorcových (čo je takmer 3x viac ako je rozloha Bratislavy). Jeho najhlbšie miesto dosahuje hĺbku 365 metrov. Voda tohto mora obsahuje až 40 percent soli, čo je viac ako desaťnásobne viacej, ako v bežných moriach. Okrem toho salinita vody stále stúpa v dôsledku odparovania sa tohto mora. A presne to bola prvá vec, ktorú sme si všimli pri príchode na pláž. Rezort mal pôvodne pláž priamo pod svojimi múrmi. Dnes je pláž posunutá 100 metrov od rezortu. Problémom je, že každým rokom hladina vody klesne o meter. V praxi to znamená že od brehu sa vzdiali pokojne aj niekoľko desiatok metrov, keďže Mŕtve more je pri brehu dosť plytké. Je pravdepodobné, že v najbližších desiatkach rokov úplne vymizne. Jordánsko riešilo tento problém s Izraelom, s ktorým malo prekopať kanál od Červeného mora do Mŕtveho mora a doplniť tak vodu samospádom, keďže Červené more je vyššie položené. Žiaľ Izrael cúvol od tejto aktivity a Jordánsko ju samotné financovať nechcelo. A tak nechávajú svetový unikát napospas vysychaniu. Z mora ťažia soľ aj bahno a vyrábajú z nich množstvo produktov, ktoré predávajú do celého sveta obe krajiny. Na Mŕtve more je veru smutný pohľad keď si predstavíme, aké veľké bolo pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi. Veríme však, že sa nájde spoločnosť alebo bohatí individualista, ktorý sa postará o to, aby sa tento svetový unikát nevytratil z povrchu zemského.

Od mŕtveho mora sme pokračovali ďalej na juh, smerom k prírodnej rezervácii Wadi Rum, ktorú sme žiaľ z časových dôvodov nenavštívili (určite sa plánujeme vrátiť a pokochať sa prírodnými úkazmi tohto miesta). Na juhu Jordánska sa rozprestiera starobylé mesto Petra. Od Ammánu je vzdialené zhruba 230 kilometrov, od Mŕtveho mora je to o niečo kratšie. Cesta však netrvá toľko, ako na našich diaľniciach. Počítajte minimálne so siedmimi hodinami. K doprave na tieto dlhé vzdialenosti sa nebojte prijať služby miestnych taxikárov, ktorí sa motajú okolo hotelov. Cenu s nimi vyjednáte a verte alebo nie, je naozaj nízka. Do 80-100 eur sa pokojne viete dostať z Ammánu do Petry (či už cez aplikáciu Careem alebo vďaka lokálnym šoférom). Ak ste šikovný zjednávač, dokážete to aj za menej, alebo dostanete aj niečo navyše v podobe zastávok na zaujímavých miestach. Tieto služby sme využili aj my a odišli na juh krajiny obdivovať Petru. Nezabudnite si pri tejto ceste pevnú obuv. V šľapkách sa vám bude pochodovať po kamenistých cestách veľmi ťažko. V Petre sa môžete prejsť pešo, previezť na koňoch či na ťave (kde sa však pripravte, že “ťaviari” vás poriadne ošklbú) alebo dokonca sú ponúkané aj prehliadky autobusom. My sme sa vydali po svojich a veru, pripravte sa, že niekoľko hodín budete mať čo obdivovať. Ak máte viac času, nebojte sa booknuť si ubytovanie v okolí Petry aj na viac dní. Oplatí sa to. Wadi Musa je najbližšie k starobylým zrúcaninám. Vysoké skalné steny Siq vám zoberú dych. Odfotiť sa s nimi dá z okolitých brehov, na ktoré vás opäť za malé všimné vyvedú domáci “pomocníci”.

Ako sa nám páčil výlet do Jordánska?

Jordánsko nás uchvátilo. Je neobrúseným diamantom blízkeho východu. Do krajiny sme vstupovali s malou dušičkou. Báli sme sa špiny, chaosu a namosúrených ľudí po vzore iných moslimských krajín, do ktorých sme mali možnosť cestovať. Opak bol pravdou. Ľudia, pokiaľ vám neponúkajú niečo zo svojej produkcie, stále v tolerovateľnej miere a vo všetkej slušnosti, nie sú ku vám ani trochu nepríjemní či dotieraví. A to nielen v tých najturistickejších častiach. Stretli sme sa s ochotou pomôcť. Či už pri hľadaní nejakého bodu, alebo pri hľadaní prepravy na miesta, ktoré neboli dosiahnuteľné pešo či cez aplikáciu Careem. Zjednávanie je v službách či domácich šiatroch normálna vec. Bez zjednávania doslova prekvapíte predajcu. Jedlo je tu vynikajúce. Prišli sme si veru na svoje. Nezabudnite ochutnať kunafu (má rôzne pomenovania). Je to arabský dezert podobný baklave avšak so syrom, ktorý vám vyrazí dych. O slaných pokrmoch ako falafel, hummus či tabbouleh ani nehovoríme. Na každom rohu ich dostanete za pár eur a všade sú vynikajúce. Okrem hlavného mesta je určite potrebné zastaviť sa pri Mŕtvom mori a tiež zísť až na juh do Petry. Krajina ponúkne bohatú históriu a hneď niekoľko svetových unikátov. Určite sa sem ešte vrátime, tentokrát však na juh, kde preskúmame ďalšie unikátne zákutia Akabského zálivu. Aktuálne však už plánujeme návštevu severného suseda Libanonu a pobrežie Izraela spolu so svätou zemou.

Foto: Matúš Paločko, Tatjana Paločko, Eva Paločková, Monika Paločková

Matúš Paločko

Autá a motorky ma fascinujú už od detstva. Zvuk motora, rýchlosť a vzrušenie z jazdy sú aj dnes mojimi "drogami". Motoristickej žurnalistike sa venujem už viac ako 10 rokov a je to nielen práca, ale aj to najlepšie a najzaujímavejšie hobby.

Súvisiace články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Back to top button