Technika

Spása nie je len v elektromobiloch. Čo takto trojvalec na vodík?

Toyota GR Yaris H2

Vodíkový pohon je z nejakého dôvodu nezaujímavý pre ekofanatikov, ktorí vreštia dennodenne len o “čistých” elektromobiloch a “čistej” elektrine zo siete, do ktorej je elektrina privádzaná z jadrových alebo uhoľných elektrární. Ich “čisté” elektromobily začínajú byť čisté najskôr tak po 100 000 kilometroch (podľa výskumu značky Volvo). Je škoda, že títo krikľúni iný spôsob pohonu jednoducho neakceptujú. Vodíkový pohon je skutočne čistý. Nielen pri jazde na elektrinu, ktorá je pomocou palivových článkov vyrábaná, ale aj pri samotnej výrobe elektriny, ktorá slúži na poháňanie elektromotorov. Toyota je dnes zrejme najväčším priekopníkom vodíkového pohonu v automobilovom svete a svoje investície do rozvoja a výskumu vodíkového pohonu pretavuje do rukolapných úspechov. Posledným z nich je pohon, ktorý dokáže vďaka vodíku nielen dopĺňať akumulátory ale ho aj spaľovať pomocou špeciálneho trojvalcového motora.

Toyota je priekopníkom vodíkového pohonu…

Toyota svoju výrobu trojvalca, ktorý spaľuje vodík, zahájila už v roku 2017.

Trojvalec, ktorý dokáže spaľovať vodík, sa po prvýkrát objavil v experimentálnom vozidle Toyota Corolla Sport. Tento model bol nasadený do japonských motoristických súťaží. Od mája minulého roka pôsobil v stajni tímu Rookie Racing, ktorý je odnožou továrenského pretekárskeho tímu Toyota Gazoo Racing. Vodíkový špeciál nastúpil v pretekoch série Super Taikyu. Zaujímavosťou je, že Toyota svoju výrobu trojvalca, ktorý spaľuje vodík, zahájila už v roku 2017. Prečo sa o tejto veľkolepej udalosti vo veľkom nepísalo v rôznych európskych propagandistických pamfletoch?

Motor z pretekárskeho špeciálu Toyota Corolla Sport, trojvalec spaľujúci vodík, konštruktéri nedávno umiestnili do menšieho modelu Toyota GR Yaris H2. Dokonca, malý motor dostal aj turbo. Radový trojvalec G16E-GTS s objemom 1,6 litra a s turbom, prešiel niekoľkými úpravami. Dostal upravený systém prívodu a vstrekovania paliva, ktoré je tankované do rovnakých nádrží, akými disponuje vodíkový model Toyota Mirai. Rovnaký s Miraiom ostal aj spôsob tankovania vodíka.

Zaujíma vás, prečo sa vlastne Toyota pustila do takéhoto projektu? Prečo vymýšľala motor, ktorý spaľuje vodík? Dôvodov na to mala japonská značka hneď niekoľko. Japonci nie sú bezhlavými zástancami násilnej elektrifikácie všetkého čo sa hýbe. Rozmýšľajú inak a skúmajú aj iné možnosti. Spaľovanie vodíku prebieha rýchlejšie ako spaľovanie benzínu. To sa odráža na výbornej odozve motora  a samozrejme vynikajúcich ekologických parametroch. Spaľovanie vodíku je extrémne čisté a v športových autách dokonca sprostredkuje taký istý zážitok z jazdy so zvukovým doprovodom, na aký sme zvyknutí pri bežných, športovo ladených, spaľovacích motoroch.

Hoci je model Toyota GR Yaris H2 zatiaľ len experimentálnym vozidlom, pre otvorené mysle v Japonsku od sériového modelu určite nemá ďaleko. Toyota však stále vo veľkom investuje do rozvoja a výskumu vodíkových pohonov, vodíkových palív či vodíku ako takého. Týmto spôsobom chce budovať a dosiahnuť svoju uhlíkovú neutralitu. Veríme, že sa naši ekozadubenci budú inšpirovať  značkou Toyota a jej výskumami a nebudú bezhlavo prezentovať len tie svoje spásonosné elektromobily, ktoré až tak ekologické v konečnom dôsledku ani nie sú.

Matúš Paločko

Autá a motorky ma fascinujú už od detstva. Zvuk motora, rýchlosť a vzrušenie z jazdy sú aj dnes mojimi "drogami". Motoristickej žurnalistike sa venujem už viac ako 10 rokov a je to nielen práca, ale aj to najlepšie a najzaujímavejšie hobby.

Súvisiace články

3 komentárov

  1. omg, to je aky idiotsky clanok. hned na zaciatku autor hejtuje elektromobily kvoli akoze “cistej” elektrine. a hned potom ospevuje vodikovy pohon ako skutocne cisty. no lebo ten vodik sa len tak objavi v nadrzi. ze ho treba nejako vyrobit, na to uz autor zabudol. a ze ta vyroba bud nie je vobec ekologicka, lebo sa vodik ziskava z fosilnych paliv (drviva vacsina svetovej produkcie), alebo ked tak elektrolyzou vody, kde treba nasobne viac energie + veci ako uslachtile kovy… len pre info: na vyrobu 1kg H2 (co je cca 100km jazdy vo FCEV) elektrolyzou treba cca 50-55kWh el. energie + treba pocitat s dalsimi energeticky narocnymi procesmi ako skladovanie, doprava, tankovanie a samotne pouzitie (ci uz FC alebo ICE). v konecnom dosledku na rovnake mnozstvo energie BEV prejde cca 3x vacsiu vzdialenost ako vodikove auto. vodik je neefektivny a drahy. a vedomosti autora o hydrogen economy su 0,0,00.
    dalsia vec je, ze pouzitie vodika v spalovacom motore zdaleka nie je “extrémne čisté”. stale je tam nejake CO2, kvoli spalovaniu oleja (comu sa neda vyhnut), ale hlavne su to emisie NOx. takze zhrnute, kym elektromobily maju vyfuky v elektrarnach, spalovacie vodikove auta maju tie svoje vyfuky a este aj ovela “vacsie” vyfuky v elektrarnach.
    PS: som toyotero a toyote v jej snahach fandim, ale autor ako ocividny vodikovy fanatik by si mal o tom nieco nastudovat.

    1. Vďaka za komentár. Vidíme, že máte vedomosti o vodíku, no zabudli ste na viac faktov a možností, ako napríklad stále viac sa rozširujúcu výrobu vodíka z komunálneho odpadu, na ktorú sa sústreďuje tak Toyota spolu s ďalšími japonskými značkami, ako aj napr. Hyundai. Komunál sa tak či tak musí spracovať a ak sa využije na výrobu vodíka, je to dvojnásobné plus pre ekológiu. Vodík tiež vzniká pri spracovávaní poľnohospodárskeho odpadu. Japonci sa tiež sústredia na získavanie vodíku ako vedľajšieho produktu napr. pri krakovaní či pyrolíze v chemickom priemysle. Toyota je v tomto pohone a jeho výskume za posledné desaťročia veľkým priekopníkom a propagátorom. Okrem toho, vodík má energetickú hustotu 33kWh/kg čo je v porovnaní s baterkami napr. od značky Tesla cca. 126x viac ako ich batérie. Na druhej strane je pravda, že objemová energetická hustota je 3 kWh na m3 a preto treba veľké nádrže na väčší dojazd vodíkových áut, alebo častejšie tankovať. Tiež ste nespomenuli, že vodík získavajú veľké spoločnosti elektrolýzou, ktorá je založená na veternej či solárnej energii. Hlavne v Japonsku, ale už sa pridáva aj USA či Európa. Sú ale ďalšie možnosti jeho získavania, ktoré sú čistejšie ako elektrická energia čerpaná pre spomínané elemtromobily z napríklad uhoľných elektrátní, ktoré sú napr. v Nemecku najviac zastúpené pri výrobe elektriny. Jadro jentiež ve) kým ekologickým problémom pri výrobe energie, to ale samozrejme vieme. Nás mrzí, že sa ekoaktivisti o vodík zaujímajú okrajovo a stádovito glorifikujú len čisto elektrický pohon s odhliadnutím na veľké množstvo ekologických dopadov nielen pri výrobe ale aj pri recyklovaní elektromobilu, ktorý stále čerpá energiu z bežnej siete, ktorá na budúce obrovské odbera energie pre elektromobily vôbec nie je pripravená.
      Odporúčam pozrieť stránku: nvas.sk/sk/vsetko-o-vodiku. Ak spomínate olej a mazivá v spaľovacom motore na vodík áno, mazivá sú potrebné aj neekologické, ale treba na druhej strane teda spomenúť aj časti elektromobilu, ktoré sú rovnako ekologicky závadné a teda do veľkej miery nerecyklovateľné či až nebezpečné (porovnateľne s prepáleným olejom). Tiež treba uviesť, že elektromobili kvôli svojmu vysokému výkonu viac opotrebubmvávajú pneumatiky, z ktorých ze tiež odpad tvorený rýchlejšie, plus och vplyv na vozovku v dôsledku trakcie je oveľa väčší ako pri autách so spaľovacím motorom (ak neberieme do úvahy superšporty, ktorých podiel na trhu je minimálny) A Váš názor, že nevieme o čom píšeme, nie je úplne na mieste, nakoľko aj Vaše tvrdenia neboli úplne pravdivé, nezaujaté, nestranné či komplexné. Každopádne vďaka za spätnú väzbu. Budeme sa snažiť rozvádzať všetky myšlienky do detailov aj napriek širšiemu obsahu a dlhšiemu čítaniu daného textu. O vodíku určite napíšeme rozsiahlejší článok s menej emóciami v pozadí.

      1. moja pointa bola, ze zatracovat BEV kvoli tomu, ze tu elektrinu treba nejako (necisto) vyrobit a vychvalovat vodik (“Vodíkový pohon je skutočne čistý”), pritom odignorovat jeho ovela “necistejsiu” a energeticky narocnejsiu vyrobu (realne green H2 tvori menej ako 1% produkcie, niekde sa uvadza 0,1%) bolo uplne scestne a zavadzajuce. pozitivny bias smerom k vodiku a negativny voci BEV do oci bijuci.
        btw, v com boli moje tvrdenie nepravdive a zaujate? o tom bol v prvom rade vas clanok. nekomplexne ok, ale to by sme tu boli do dalsieho rana (btw, ta vodikova stranka je tiez riadne nekomplexna).
        inac ten pro-H2 bias je ocividny: treba vychvalovat H2, lebo sa vymyslaju ine sposoby produkcie, ale uz sa nespomenu nove technologie co sa tyka baterii, tam sa hovori iba o negativach. mimochodom, vyroba H2 z biomasy alebo odpadu – to je vsetko experimentalne. je fajn, ze sa to skusa, ale kym sa to neosvedci vo velkom, tak kvoli tomu velebit vodik je predcasne. to by sme potom mohli vychvalovat BEV vdaka bateriam, ktore su iba v labaku.
        pri porovnani elektro vs. vodik sa neda ignorovat celkova energeticka narocnost/ucinnost a z toho vyplyvajuca cena pre spotrebitela. tu bude vodik vzdy tahat za kratsi koniec. lebo cesta pri BEV je (zjednodusene): energia – bateria – pohon. pri H2 to je energia – vyroba (elektrolyza) – kompresia/skvapalnenie – transport – tankovanie – bateria v pripade FC – pohon. H2 cesta ma stratove medzistupne. kym nam tu vo velkom nefachcia tokamaky/stellaratory alebo aspon toriove reaktory, tak ucinnost nemozeme odignorovat – lebo vieme vyuzit iba limitovane mnozstvo obnovitelnej energie. btw, cena za 1kg H2 v DE je €9,50, v UK to je £12. celkove naklady pri nabijani aj na verejnych nabijackach su vacsinou nizsie (vid. https://www.mojelektromobil.sk/kolko-stoji-nabijanie-elektromobilu-zakladne-ceny-za-nabijanie-a-pre-baliky/); nabijanie doma neporovnatelne lepsie, v pripade, ze ma clovek fotovolt, tak nie je o com.
        samozrejme su oblasti, kde vodik dava vacsi zmysel, lebo aktualne baterie su nevhodne (lode, nakladne auta), lietadla asi pojdu na efuel – buducnost bude asi roznoroda, s tym pocita aj toyota. ale skratka to zatial nevyzera, ze vodik pochova baterky.
        inac opotrebovavanie pneu ako negativum BEV – omg, tak toto uz je iny “argument”. ako keby vsetky BEV boli 500bhp a vsetci majitelia na kazdom semafore robili drag race a vsade inde fast&furious valaliky drift. novinarske a yt videa nie su odrazom reality bezneho jazdenia s BEV (v obciach mame stale 50km/h limit a v takych rychlostiach sa “brutalne” deru gumy, hlavne na takej dacii spring).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Back to top button