Cestovanie

Cestopis Izrael – Križovatka náboženstiev, bohatá história, ale aj zábava na plážach Zohana kaderníka

Cestopis Izrael

Ešte stále neviete kam vyraziť na letnú dovolenku? Tak možno máme pre vás zaujímavý tip. Ak ste milovníci histórie, nábožensky založení, či milujete jedlo blízkeho východu, ak vás fascinujú kalifornské pláže, no nechce sa vám cestovať až za oceán, ak máte radi “sandlerovky” a film Zohan, krycie meno kaderník, je jeden z vašich najobľúbenejších, tak musíte jednoznačne zbaliť kufre a nasadnúť na najbližší let do Izraela. My sme sa vybrali do Tel Avivu. Hoci sme tam boli koncom roka (v našej zime) a tento článok píšeme už s patričným odstupom, na kráse krajiny a nádherných zážitkoch to nič nemení. Paradoxne aj keď u nás teploty padali pod nulu, v Tel Avive nás na plných plážach pálil piesok pod nohami a voda nás svojou teplotou lákala doslova vrhnúť sa do vĺn. Naša jar a leto sú však ešte lepšími na strávenie letnej dovolenky v krajine, ktorá je križovatkou svetových náboženstiev, krajinou vynikajúcej kuchyne a dychberúcej histórie i turbulentnej súčasnosti. Navštívte spolu s nami Izrael a jeho mestá Tel Aviv a Jeruzalem a tiež nazrite do rodiska Ježiša Krista, do palestínskeho Betlehema. Veríme, že sa aj vďaka našim zážitkom vyberiete minimálne na výlet práve do Izraela.

Letenky do Izraela sú doslova za babku…

Hoci sa do Izraela cestuje hlavne z kresťanských a náboženských dôvodov, my sme sa primárne vybrali práve do Tel Avivu, kde nás lákalo teplo, slnko, more, pláž a dobré jedlo.

Či už priamo, alebo s prestupom, letov Tel Avivu je celkom dosť a vôbec vás nepripravia o rodinné úspory. Aktuálne (jún 2023) sa cena leteniek pohybuje v okolí 80 eur za priamy triapolhodinový let z Viedne do Tel Avivu. Čo je naozaj výhodné a môžeme povedať, že na túto dobu aj celkom lacné. Letisko Bena Guriona nie je síce priamo v meste, no taxi či letisková preprava sú k dispozícii. Taxi sme využili aj my. Síce sme si priplatili pár desiatok eur (cez appku UBER to bolo lacnejšie) rýchlosť a pohodlie dopravenia sa do mesta Tel Aviv nám bolo jednoducho prednejšie ako tlačiť sa niekde v buse. Taxikári sú veľmi príjemní. Vedia anglicky a chcú sa debatiť. Nielen klasika odkiaľ ste a kam idete, ale chcú porozprávať aj o Izraeli, o ich histórii, náboženstvách, paktoch s Amerikou, neznášanlivosti s Iránom… Skrátka preberú v priebehu pár minút kopu tém plus pri príchode do mesta sa zmenia doslova na turistických sprievodcov, ktorí popisujú budovy okolo ktorých sa prechádza. Nám sa tieto jazdy veru páčili a tiež sme sa dozvedeli aj množstvo zákulisných informácií o krajine.

Hoci sa do Izraela vo veľkom cestuje hlavne z kresťanských a náboženských dôvodov, my sme sa primárne vybrali práve do Tel Avivu, kde nás lákalo teplo, slnko, more v našom zimnom období a Silvester strávený na pláži. V Tel Avive sme si bookovali ubytovanie cez Airbnb. Musíme priznať, že hotely v tom čase stáli na týždeň rádovo v tisícoch eur a to sme veru ochotní dať neboli. Našťastie, k hotelom tu máte množstvo alternatív. Naše ubytovanie bolo asi sto metrov od pláže a asi päťdesiat metrov od lokálneho trhoviska Carmel Market, vďaka čomu sme nemali núdzu o čerstvé lokálne potraviny a špeciality.

    Vráťme sa však ešte do samotného vstupu do mesta menom Tel Aviv. Hoci nie je hlavným mestom Izraela, sídlia tu finančné inštitúcie, veľvyslanectvá, nadnárodné spoločnosti, sieťové hotely, jednoducho povedané, je srdcom izraelského obchodu. A je to veru vidieť. Nielen na výškových stavbách, ale aj na architektúre, vybavení, cestách, automobiloch. Promenáda pri mori nám pripomínala Santa Monicu, centrum mesta (toho nového) zasa New York. Doslova sme nečakali, že tu bude všetko tak veľkolepé a novodobé po predchádzajúcich skúsenostiach napríklad z Ammánu.

      Pláže ako v Santa Monice či na Floride…

      Obrovské pláže lemujúce pobrežie Tel Avivu na brehu Stredozemného mora boli plné tak turistov, ako aj domácich. Ak by sme si predstavovali, že sa tam ľudia len opekajú na slnku a potia do uterákov, tak budeme naozaj prekvapení. Izraelci vybudovali na svojich plážach športoviská, bary, reštaurácie, požičovne pre vodné športy. Ľudia tu oddych trávia aktívne. Hrajú volejbal, nohejbal, plážový futbal, žonglujú s loptou, hádžu si frisbee. Medzi chodníkom a plážou sú schody, ktoré sú plné ľudí, ktorí obdivujú športové umenie športovcov, povzbudzujú partie volejbalistov či oddychujú po plážovom behu. Je tu cítiť, na naše veľké prekvapenie, z mnohých miest “trávu”, a nie tú, ktorú žerú stáda oviec. Ale tú, u nás zakázanú. V Izraeli, špeciálne v Tel Avive, nie je zakázaná, čo turisti vo veľkom využívajú. Pobavili nás s tým spojené aj letáky na službu Wolt Weed. Namiesto jedla z reštiky si objednáte trávu od dealera. To je veru veľký liberalizmus v tak náboženstvami ovplyvnenej krajine, nemyslíte?

        Avšak, ako aj v Amsterdame, ani tu sme sa neoddali tejto “veselej” kratochvíli a radšej sme sa vybrali obdivovať krásy, aké Tel Aviv ponúka. Mesto sa delí na niekoľko častí. My sme boli ubytovaní a aj prevažnú časť nášho pobytu sme strávili v časti Jafo. Bohatá časť krajiny, v ktorej celoročne míňajú svoje peniaze turisti z celého sveta. My sme neboli výnimkou. Je to časť, kde nájdete tak nádherné pláže (áno aj tú z filmu Zohan, krycie meno kaderník), ale aj vynikajúce reštaurácie tak lokálne, ako aj mediteránske, európske či východné, luxusné sieťové hotely, promenády, buleváre, nákupné centrá či business budovy. Jednotlivé časti v okolí pláží sú ako stvorené pre turistov, ktorí chcú vychutnávať jedlá svetových kuchýň a večer posedávať v tématických a štýlových baroch. Presne do tejto kategórie sme sa radili aj my a veru, povymetali sme množstvo naozaj zaujímavých miest. Čo je pravdou, tak je fakt, že Tel Aviv sa svojimi cenovkami rovná nordickým krajinám a teda za pôžitky gastronomického charakteru sa tu veru priplatí. Ale, žijeme len raz a určite každé jedno jedlo či drink veru stáli za každý šekel. Mimochodom, keď spomíname šekle a celkovo platenie v Izraeli, tak takmer všade zaplatíte kartou. Ak však chcete zjednávať o cene s trhovcami, tak na to vám treba veru hotovosť.

        Jaffa láka vôňami jedál a bohatou históriou…

        Okrem krásnych pláží, múzeí, obchodných centier, rýchlych a drahých áut, vynikajúcich reštaurácií, barov a moderných hotelov sa v časti Tel Aviv – Jafo nachádza aj historická stará časť, zvaná Jaffa. Toto miesto je spájané s mnohými historickými udalosťami. Čiernou škvrnou sú konflikty medzi Židmi a Arabmi. Jaffa je však veľmi zaujímavou časťou hlavne vďaka vzdialenejšej histórii, kedy opevnenie mesta odolávalo vojenským útokom a slúžilo ako bezpečný prístav pre moreplavcov a obchodníkov. Dochované zmienky o meste Jaffo sú od moreplavcov z 15. storočia, avšak táto časť je určite oveľa staršia. Dnes je možné sa prechádzať pomedzi opevnenia, navštíviť mešity ako aj katolícky kostol sv. Petra, ktorý sa nachádza na námestí na vrchole opevnenia. Pri ňom nájdete most želaní, na ktorom sa nachádzajú znamenia zverokruhu. Ak sa chytíte toho svojho a zahľadíte sa na more a prajete si niečo, tak sa vám to splní. My na naše želania stále čakáme a veríme, že sa raz vyplnia. Z vrchnej terasy opevnenia sme sa spustili k hodinovej veži, ktorá je pomyselnou bránou do arabskej časti Tel Avivu. Už pri nej sme cítili krásne vône shawarmy, z blízkych reštaurácií a veru podľahli sme a dali si naozaj kráľovskú hostinu. Zaujímavosťou je, že okrem shawarmy (obdoba kebabu) dostanete nielen jednu prílohu akou sú napríklad hranolky, ale aj tradičné meze. Je to výber rôznych malých porcií jedál od humusu, cez olivy, artičoky, baklažán, ďatle, kapustu, omáčky z rôznych zelenín… Jednoducho porcia taká, že s ňou majú problém nie dvaja, ale aj traja. A my sme si samozrejme objednali pre každého vlastnú. Zvyšky (a bolo ich veru dosť) sme si vzali so sebou. Ako sa však hovorí, na sladké sa vždy miesto nájde, dostali sme chuť ešte na kunafu (kunafeh – v rôznych východných štátoch sa volá inak). S ňou nám išla aj tradičná arabská káva a veru, opäť sme zažívali gastronomickú extázu.

          Ale dosť už o jedle, o tom by sme veru vedeli ešte písať hodne dlho. Poďme z Tel Avivu spoločne na výlet do jednak hlavného mesta Izraela, a zároveň do mesta, ktoré ročne láka milióny turistov rôznych vierovyznaní, priamo do Jeruzalema. Nešli sme na vlastnú päsť, ale našli sme si cez aplikáciu Get Your Guide jednodňový výlet so sprievodcami (vysvetlíme prečo s viacerými) nielen do Jeruzalema, ale aj do Palestíny, konkrétne do Betlehema, rodiska Ježiša Krista. So “sprievodcami” sme uviedli naschvál v množnom čísle. Tým že Izrael je už roky rokúce v spore s Palestínou, izraelskí turistickí sprievodcovia nemôžu na palestínskom území sprevádzať turistov. Musia to robiť lokálni. Je to však v poriadku. Tým, že sme chodili v Palestíne jednak s organizovanou skupinou a druhak s turistickým lokálnym sprievodcom, resp. sprievodkyňou, dostali sme sa cez hranice úplne bez kontroly. Palestínčania vedia, že turistické autobusy im nosia peniaze, tak na hraniciach nerobia zbytočné nepríjemnosti. Ak by sme si tento trip vymysleli na vlastnú päsť, nemuseli by sme sa do Palestíny ani dostať. Nie je to však vylúčené, že by sa nám to podarilo. Je to o ochote pohraničnej stráže. Vráťme sa však k nášmu výletu. Vyrazili sme z Tel Avivu skoro ráno, aby sme čo najlepšie využili deň. Prvou zastávkou bol palestínsky Betlehem. Hoci sa nachádza na území Palestíny, stále to nie je územie v ktorom je nebezpečné sa pohybovať turistom. Je však praktickejšie, keď vás ním niekto buď domáci, alebo minimálne znalý situácie prevedie. Cítite sa o niečo istejšie. Tu sme sa zastavili na Poli pastierov, kde kedysi podľa biblie anjeli zvestovali pastierom, že sa narodí boží syn. Je tu záhrada a postavený kostol. Pod kostolom sa nachádzajú pastierske jaskyne, ktoré sú podobné ako tie, v ktorých sa malý Ježiš narodil. Druhým kostolom v Betleheme, ktorý je navštevovaný turistami je Mliečna jaskyňa. Je navštevovaný tak kresťanmi ako aj moslimami. Naša sprievodkyňa bola palestínskou katolíčkou a viackrát nás upozornila na to, že veru v Palestíne sa katolíkom veľmi dobre nežije a že ich príjmy a živobytie sú späté s turizmom, ktorý počas kovidu stagnoval. Ich zárobky ako aj podpora priamo závisia od turistov a tak sme tamojších katolíkov podporili aj my kúpou náboženských výrobkov z olivového dreva, ktoré vyrábajú ručne práve katoícke rodiny v Palestíne.

            Betlehem – rodisko Ježisa Krista…

            Najväčším pútnickým miestom v Betleheme je kostol Narodenia Pána. Do tohto kostola sa dostanete cez maličké dvierka ku ktorým sa viažu dve legendy. Prvá je, že vznikli kvôli tomu, aby sa do kostola nedostal dobytok. Druhou legendou je, že boli vytvorené kvôli tomu tak nízko, aby sa každý, kto nimi prejde musel skrčiť a tak sa poklonil a vzdal úctu Pánovi. V tomto kostole, ktorý je bazilikou, sa nachádza množstvo historických artefaktov. Kostol bol postavený v 4. storočí cisárom Konštantínom. Nájdeme tu mozaiky z pôvodného kostola. Aktuálna stavba je výsledkom mnohých prerábok naprieč storočiami. Miesto, kde sa narodil Ježiš Kristus v chráme symbolizuje 14-cípa hviezda v jaskynke pod kostolom. Pútnici si toto miesto uctievajú osobitne a rady tu vedia byť dlhé niekoľko desiatok metrov. My sme mali šťastie, že kostol práve zatvárali a ako posledná skupina sme sa do neho dostali a mali sme ho tak takmer celý pre seba. To sa veru často nestáva a vedľa z toho boli aj sprievodcovia.

              Z Betlehema, po výdatnom obede v lokálnej reštaurácii, sme sa pustili do Jeruzalema, ktorý je vzdialený zhruba 10 kilometrov. Ono sa to zdá veľmi málo, no cesty v Palestíne a mestečkách, cez ktoré sme šli, sú naozaj úzke, kľukaté a plné nielen osobných áut, ale hlavne nákladiakov a turistických autobusov, ktoré sa musia rôzne uhýbať, aby prešli okolo seba v ostrých zákrutách. Preto nám cesta do Jeruzalema trvala vyše pol hodiny. Jeruzalem je obrovské mesto, ktoré je opäť tvorené novou a starou časťou. Nová časť je modernejšia, cesty sú široké, je tam premávka ako u nás, ľudia pracujú vo výškových budovách, nachádzajú sa tu nákupné centrá. Skrátka metropola blízkeho východu. Historická časť je však iná. Je obohnaná múrom, ktorý za ôsmimi bránami ukrýva klenot katolíckej, židovskej, ortodoxnej i moslimskej histórie. Je až fascinujúce, ako v tomto meste a na tomto mieste spoločne koexistujú všetky náboženstvá. Starý Jeruzalem sa delí na arménsku časť, židovskú časť, kresťanskú časť a moslimskú časť. Jeruzalem je historicky poznačený mnohými vojnami, ktoré boli z veľkej časti späté práve s náboženstvami. Dnes ho tak Židia, ako aj Kresťania či Moslimovia považujú za jedno z najvýznamnejších miest (ak nie aj za najvýznamnejšie) svojej histórie.

              Jeruzalem – stred a križovatka kresťanského, židovského a moslimského sveta…

              Naša cesta štartovala pri bráne pred arménskou časťou, z ktorej sme postupovali k múru nárekov cez uličky židovskej časti, v ktorej sme mali možnosť nielen chodiť po tej zemi, po ktorej kedysi chodil aj Kristus, ale sme si mohli aj predstaviť, ako kedysi Jeruzalem, ten biblický Jeruzalem, vyzeral. Dnes sú jeho pôvodné časti viac ako 10 metrov nižšie ako aktuálna úroveň mesta, ktoré bolo mnohokrát prestavované. Mali sme možnosť vidieť miesta, kde kedysi boli obchodníci, kde sa predávali zvieratá, kde vojaci dozerali na každodenný chod. Jeruzalem, respektíve jeho staré mesto, ponúka aj mnoho výhľadov. Jedným z nich je aj pohľad na židovský cintorín, ktorý sa nachádza na kopci oproti starému mestu. Je súkromný a sú tam umiestnené telá naozaj majetných a prominentných Židov. Hovorí sa, že je tak blízko starého mesta preto, aby pri druhom príchode Boha na Zem a následnom zmŕtvychvstaní boli Židia prví, ktorí sa stretnú s Bohom.

                Históriou pretkanými uličkami starého Jeruzalema sme pokračovali ku Múru nárekov. Toto miesto je pre Židov obzvlášť posvätným. Chodia sem z celého sveta a prednášajú svoje modlitby a prosby. Je rozdelený na dve časti – mužskú a ženskú. Pred vstupom do mužskej časti sme my muži boli vyzvaní nasadiť si jarmulky na hlavu. Bez ohľadu k príslušnosti k náboženstvu si muži nasadzujú tieto pokrývky hlavy ako prejav úcty. Pri múre je tiež knižnica so starými zvitkami ako aj presklená diera v zemi, ktorá siaha do skutočnej hĺbky, resp. výšky múru od jeho základov. Je o zhruba 30 metrov vyšší, ako je ho aktuálne možné vidieť na povrchu. Nad mestom na Chrámovej hore sa týči ďalej Skalný dóm so svojou zlatou kupolou, do ktorého sme sa žiaľ nedostali. Vošli sme však do Baziliky Svätého hrobu, ktorá sa tiež nazýva Chrámom vzkriesenia. Chrám stojí na mieste, ktoré kresťania uctievajú ako Golgotu. Toto miesto je posvätné tak pre katolíkov, ako aj ortodoxných, Arméncov, Sýrijcov, Etiopčanov i Grékov. V chráme okrem božieho hrobu nájdete aj miesto, kde stál kríž s Kristom na Golgote. V meste sa tiež nachádzajú aj ďalšie pútnické miesta ako Krížová cesta – Via Dolorosa, ktorej niekoľko zastavení sa nachádza aj v starom Jeruzaleme, konkrétne v moslimskej časti, do ktorej sa od Múru nárekov dostanete podchodom. Pri prechode jednotlivými časťami Jeruzalema je vidieť kultúrne ako aj náboženské rozdiely daných skupín. V Moslimskej časti nájdete klasické obchodíky blízkeho východu v ktorých dostanete všetko možné i nemožné. Od korenín, potravín, cukroviniek cez vodné fajky, tabaky, kozmetiku, drevené výrobky, zlato, drahé kamene, hračky, oblečenie, no proste všetko, na čo si len spomeniete. Ako na trhoch v Maroku či Turecku. Má to svoje čaro a charakter. My sme si dopriali čerstvo vytlačenú šťavu z granátového jablka, ktorú predávajú turistom lokálne decká v prepočte za pár centov/eur. V uličkách starého Jeruzalema by sa dalo túlať dni a stále by vás niečím novým prekvapili a očarili. Žiaľ na náš jeruzalemský výlet sme mali len deň a ten bol na všetko veru málo. Na takéto poznávačky treba určite aspoň týždeň.

                  Týždeň je na tento výlet veľmi málo…

                  Náš týždeň sme ešte zavŕšili pár dňami na promenádach Tel Avivu a keďže sme tam boli na konci starého roka, tak sme si užili aj Silvestra a Nový rok. Očakávali sme aj ohňostroje na polnoc, no žiadne na promenáde ani v meste neboli, čomu sme sa naozaj začudovali. Potom sme ale pochopili, že by si to niektorá zo strán, či už palestínska alebo izraelská, mohla vysvetliť po svojom a tak nás to ani nemrzelo. Užili sme si zábavu v podnikoch na pláži pri humuse, falafeli a lokálnych drinkoch. Z Tel Avivu sme odchádzali plní príjemných zážitkov a sľúbili sme si, že sa sem ešte minimálne raz musíme vrátiť. Tentokrát možno práve na letnú dovolenku. Tak čo, presvedčili sme navštíviť túto zaujímavú krajinu aj vás?

                  Matúš Paločko

                  Autá a motorky ma fascinujú už od detstva. Zvuk motora, rýchlosť a vzrušenie z jazdy sú aj dnes mojimi "drogami". Motoristickej žurnalistike sa venujem už viac ako 10 rokov a je to nielen práca, ale aj to najlepšie a najzaujímavejšie hobby.

                  Súvisiace články

                  Pridaj komentár

                  Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

                  Back to top button