Cestovanie

Cestopis Keňa – Divočina na dosah ruky

Keňa

Kto navštívil len severoafrické letoviská, ako by v Afrike ani nebol. Tak sa hovorí, keď sa niekto chváli, že po dovolenke v Egypte či v Tunisku pozná celú Afriku. My sme si to namierili priamo do Kene – domoviny žiráf, levov či pôvodného kmeňa Maasaiov. Vďaka doktorke Monike Paločkovej, ktorá sa v afrických krajinách pohybuje na misiách už viac ako dva roky, sme mohli mať z tejto krajiny naozaj autentický zážitok a dokázali sme nazrieť aj do zákutí, kam sa bežní turisti nedostanú. Keňa je krajina plná protikladov a náš cestopis by sa dal napísať aj v úplne negatívnom, ako aj v absolútne pozitívnom svetle. My sa pokúsime ukázať to najkrajšie a najpútavejšie, čo sme tu mohli počas našej dovolenky vidieť a čo by nemal určite obísť žiadny zanietený cestovateľ.

Keňa sa vďaka finančne dostupným letenkám a cenám potravín či služieb porovnateľným s tými našimi, stáva veľmi zaujímavou destináciou na výlety či dovolenky aj pre slovenského cestovateľa. Keď sa povie Keňa, hneď nám prídu na um pojmy ako safari, žirafy, levy, nosorožce či pre väčších znalcov aj farebne vyobliekané pôvodné maasaiské obyvateľstvo. Samozrejme táto krajina ponúka toho omnoho viac a okrem prekrásnej prírody je tu možné vidieť aj úplne odlišnú kultúru, na akú sme zvyknutí v Európe.

Keňa má rozlohu 580 367 km2 (či je viac ako 12x Slovensko). Oficiálne tu žije zhruba 50 miliónov obyvateľov, no neoficiálne je to o pár miliónov viac. Hlavné mesto Nairobi má toľko obyvateľov, čo celé Slovensko a je rozlohou ani nie dvakrát väčšie ako Bratislava. Tieto údaje vás nemajú unudiť. Majú len ukázať, aká je Keňa naozaj obrovská a nevyvážená. Aj práve pre to je možné v Nairobi, ako aj mimo neho, vidieť veľmi veľké rozdiely medzi obyvateľmi. Môžete tu nájsť najnovšie naleštené Land Cruisery vedľa ľudí bojujúcich o každodenné prežitie v jednom z najväčších slumov – Kibera. A práve v tomto slume pracuje a pomáha aj doktorka Monika Paločková, ktorá nám ponúkla aj návštevu tohto miesta. Žiaľ zo zdravotných obáv sme toto pozvanie odmietli.

Kto navštívil len Egypt či Tunisko akoby v Afrike ani nebol…

Príroda Kene ponúka nespočetné množstvo krásnych pohľadov, ktoré inde nenájdete. Divé zvieratá pobehujú okolo vás na dosah ruky.

Z hlavného mesta, kde sme nemohli nenavštíviť svetovo známu rezerváciu so žirafami, sme sa vybrali na miesta, ktoré sú turisticky veľmi obľúbené. Našou prvou zastávkou bolo jazero Naivasha. Hoci je vzdialené len 100 km od Nairobi, cesta autom nám trvala tri hodiny. Cesty sú tu síce asfaltové, ale deravé ako ementál a plné nákladiakov z osemdesiatych rokov, s preplnenými korbami, ktoré sa neraz prevrátili do priekopy aj pre našimi očami. Z dvoch jazdných pruhov si Keňania spravia bez problémov aj štyri a len vďaka dobrým brzdám a silnej trúbe tam doprava aj napriek tomu funguje. Od jazera, kde sa nachádza aj prírodná rezervácia dostupná len loďkami, sme sa pohli ďalej na výstup na kráter vyhasnutej sopky Mount Longonot (2776 m n.m.) Výhľad na kenskú krajinu bol úžasný. Popri výstupe okolo nás pobehovali zebry, pakone či žirafy. Aj napriek množstvu turistov nie sú skoro vôbec plaché, ako naše srny či jelene. Tu sme si začali plnými dúškami užívať ozajstnú divočinu a nádheru Keňe v jej plnej kráse.

Inzercia Odťahová služba Rečičár

Z kráteru sme sa vydali do Maasaimi obývaných krajov a do národného parku Maasai Mara, kde nás čakalo nezabudnuteľné safari. Dostali sme šoféra minivanu, ktorý na tomto safari doslova vyrástol a už 14 rokov vozí turistov krížom-krážom po parku. Hlavne vďaka nemu sme videli 4 zvieratá z africkej “veľkej päťky” a to slona, leva, byvola a leoparda. Nosorožce boli žiaľ v tom čase migrované v národnom parku Serengeti v Tanzánii a v Maasai Mare ich v tomto období nie je možné vidieť. Aj napriek tomu sme sa tri dni kochali pohľadom na zvieratá, ktoré sme predtým mohli vidieť len v dobrodružných programoch v telke. Antilopy, gazely, leopardy, levy, slony, žirafy, pakone, byvoly, gepardy, hrochy, krokodíly, žeriavy a tak ďalej. A nemuseli sme mať ani ďalekohľad. Vďaka Jamesovi, nášmu šoférovi, sme sa týchto zvierat mohli takmer dotknúť. Svorka levov nám prechádzala popri oknách auta a slony nás ofŕkali vodou z jazierka, keď sa boli napojiť. Bol to neuveriteľný zážitok. Tešilo nás, že turisti, ktorých tam boli stovky, sa v tejto rezervácii správali naozaj kultivovane a zo žiadneho automobilu nevyhodili ani jeden odpad, ani jeden papierik či PET-fľašu. Keď videli zvieratá boli potichu, aby ich nevyplašili. Naozaj bolo to veľmi pozitívne a potešujúce vidieť, že ľudia sa vedia správať slušne a s úctou k prírode.

Z Maasai Mara sme sa vrátili späť do Nairobi, kde sme sa ešte snažili nasať miestnu atmosféru. Pravdou je, že ako “jediní” belosi na malom priestore sme priťahovali pohľady miestnych a neraz sme začuli pokrikovať na nás slovom “muzungu” čo znamená beloch. Je to trochu nepríjemné, no keď si to človek nevšíma a ide si svoje, nemá s tým problém. Hlavné mesto môžeme vďaka stavbám aj celkovému rázu prirovnať napríklad k európskym hlavným mestám ako Sofia či Bukurešť. Jedinečným úkazom Nairobi je veľká plocha národného parku priamo v meste. Cesty v centre sú preplnené automobilmi od výmyslu sveta a nad zápchami vyhrávajú “Boda Boda” taxikári na motorkách. Sú to “street boys” chlapci zo slumu, ktorí sa takto živia a dokážu vám ušetriť veľa času pri cestovaní. Ich osud je už odmalička poznačený chudobou a tí šťastnejší, ktorí sa dostanú k motocyklu a môžu si vďaka nemu zarobiť, sa potom častokrát starajú aj o ďalších svojich príbuzných, ktorí takéto šťastie nemali. Sú veľmi nadaní no veľakrát v ich životoch hrajú hlavnú rolu drogy, ktoré ich v mladom veku dostanú do veľkých, nie len zdravotných problémov

V Nairobi prebieha obrovská výstavba tak ciest ako aj domov a je vidieť že mesto rastie doslova z minúty na minútu. Sami sme boli dôkazom, že niekoľko kilometrov hlavnej cesty vyrástlo doslova za týždeň. Veľké nasadenie a veľká fyzická aj psychická sila domácich umožňuje robiť veľké projekty za krátky čas. Ľudia sú pracovití ale žiaľ nájdu sa aj takí, čo sa radšej priživia krádežou ako robotou. Žiaľ nemajú čo stratiť. Nám však krásny dojem z Kene nevzali a domov sme sa vracali plní zážitkov a krásnych spomienok, ktoré nám navždy ostanú.

Matúš Paločko

Autá a motorky ma fascinujú už od detstva. Zvuk motora, rýchlosť a vzrušenie z jazdy sú aj dnes mojimi "drogami". Motoristickej žurnalistike sa venujem už viac ako 10 rokov a je to nielen práca, ale aj to najlepšie a najzaujímavejšie hobby.

Súvisiace články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button