Cestovanie

TIP NA VÝLET – Benelux, Štrasburg, loďkou po Zurišskom jazere a cez “dedinku” Vaduz domov

Benelux a západná Európa

Zima už asi nadobro skončila a teplejšie počasie, ako aj zubaté slnečné lúče, vyťahujú tak motorkárov, ako aj automobilových výletníkov opäť na cesty. My sme sa ešte minulý rok s pani manželkou vybrali na autovýlet po západnej Európe, pri ktorom sme prešli 8 krajín a navštívili množstvo zaujímavých miest. Prešli sme takmer 3500 kilometrov, minuli niečo viac ako tri plné nádrže (ale 100 litrové) paliva na našej staručkej naftovej X5-ke 3.0d a vychutnali si kvalitné belgické pivá, švajčiarske a holandské syry, nemecké klobásy, belgickú čokoládu či francúzske vínko a sušienky. Zavítali sme aj do takých “exotických” destinácii, ako hlavné mesto Lichtenštajnska, ktoré je v podstate jedna väčšia malebná dedinka pod horami. My sme sa síce prehnali po cestách na aute, no skonštatovali sme, že tento trip by bol naozaj veľmi pekný aj v sedle motorky. Preto sa radi s vami podelíme o naše dojmy, zážitky a spomienky na výlet, ktorý odporúčame každému milovníkovi cestovania, dobrého jedla, pitia a objaviteľovi pekných zákutí a miest Európy.

Rodinná návšteva v Düsseldorfe…

Pre istotu sme si do kufra okrem rezervy hodili aj kanister s 20l nafty. Nikdy neviete, kedy sa vám môže zísť.

Vyrážali sme z Bratislavy. Dali sme si ranné vstávanie o pol piatej, nech sme o šiestej už na ceste. Diaľničnú rakúsku známku sme brali deň pred cestou, aby sme sa nemuseli už ráno zastavovať na benzínke. Pre istotu sme si do kufra okrem rezervy hodili aj kanister s 20l nafty. Nikdy neviete, kedy sa vám môže zísť aj napriek tomu, že benzínky sú tak v Rakúsku, ako aj v Nemecku na každých pár desať kilometroch. Plnú stolitrovú nádrž sme tak začali míňať v Bratislave. Cez Rakúsko sme prešli prevažne bez problémov a bez zbytočných zápch. Doprava sa spomalila len pri prejazdoch veľkými mestami ako Viedeň či Linz a na druhej strane hranice pri Passau, Regensburgu, Norimbergu či Frankfurte. Do Düsseldorfu sme dorazili podvečer. Po ceste sme dali jednu cikpauzu a naschvál sme nedotankovávali. Chceli sme zistiť, akú bude mať naša staručká X5-ka (po malom servise) spotrebu. Po prejdení okolo 850 km sme prišli do nášho prvého bodu cesty so zhruba 25 litrami v nádrži. Spotrebka sa nám teda pohybovala pod deväť litrov. Musíme priznať, že cez Nemecko sme trošku viac šliapli na plyn, keď už tam majú tie rýchlostne neobmedzené úseky diaľnic. Večer v Düsseldorfe sme strávili s našou rodinkou a krstnými deckami, ktoré sme už dlhší čas nevideli. A tak sme spojili príjemné s príjemným. Okrem toho sme si nemohli nedopriať aj typické Currywurst či kvalitné nemecké pivko.

Düsseldorf
Düsseldorf
Düsseldorf
Düsseldorf
Düsseldorf
Düsseldorf
Currywurst

    Rôzne vône a chute Amsterdamu…

    Druhý deň sme vyrazili smerom na Holandsko, konkrétne do Amsterdamu, z ktorého sme neskôr prešli aj Haag a Rotterdam. Holandské cesty sú rovnako bezplatné ako aj nemecké a teda sme nemuseli kupovať žiadnu diaľničnú známku. Zaujalo nás však, že Holanďania si vymysleli úseky diaľnic, ktoré označujú ako nízkoemisné. Tieto úseky sú dlhé niekoľko desiatok kilometrov a je na nich obmedzená rýchlosť na 100 km/h. Paradoxne, na konci týchto zón každý vodič dupol na plyn a všetky sadze, ktoré nazbieral počas deisatok kilometrov na obmedzenej rýchlosti, v tomto úseku vyfúkol do ovvzdušia. Popravde sme sa na tomto výmysle celkom pobavili. Ale každý si rieši ochranu životného prostredia po svojom. Asi to tak Holanďanom vyhovuje. Do Amsterdamu sme prišli okolo obeda. Po ubytovaní sa na hoteli sme zobrali nohy na plecia a vyrazili sme do centra. Ako to už všetci dobre poznajú, Amsterdam je silným turistickým mestom, kde sa stretávajú ľudia z celého sveta. Nielen aby obdivovali krásu mesta, architektúru, kanále či vychutnávať tradičné syry. Chcú si aj legálne užiť nejaké tie zelené smiešne rastlinky, ktoré bolo vo veľkom cítiť aj v ovzduší. My im veru neholdujeme a tak sme sa tejto radovánke tak nejak vyhli a šli sme skôr radšej koštovať lokálnu kuchyňu, pivá a syry. Je však pravda, že toľko veselých ľudí sme pokope už dlho nevideli. Amsterdam, odhliadnuc od nie úplne príjemných vôní, je veľmi pekné mesto, ktoré pôsobí veľkolepým dojmom. Kanále, cez ktoré vedú mnohé mosty, na svojich nábrežiach ponúkajú kaviarničky, reštaurácie, obchodíky. Dá sa v uličkách stratiť na hodiny a stále vás nadchne niečo nové. Po zotmení vás okrem výkladov obchodíkov lákajú aj výklady so sporo odetými či nahými devami, ktoré vás vábia užiť si s nimi pár príjemných chvíľ, za ktoré si veru dobre zaplatíte. Paradoxne, za svoju “prácu” devy normálne musia odvádzať daň z príjmu. Žiadna černota, na služby dostanete aj blok. Redlight District je tým pravým miestom, kde sa dajú tieto devy vo vysvietených výkladoch poobkukávať dosýta. Ich fotenie je však zakázané. Večer sme ukončili v bare na loďke, ktorá kotvila v jednom z kanálov. Nesmieme zabudnúť však spomenúť, že Amsterdam je plný bicyklov. A nielen cesty sú plné, ale aj kanále. Zaujímavosťou je, že ročne z amsterdamských kanálov vylovia až 15 000 bicyklov! Bicyklov je tu dokonca trikrát viac ako áut. Kanálov je tu dokonca viac ako v Benátkach. Konkrétne 165.  Podobne ako Benátky, aj Amsterdam sa každoročne o niekoľko milimetrov až centimetrov potápa. Preto sa treba do Amsterdamu poponáhľať a stráviť tu viac dní. My sme sa zdržali len na jednu noc, no určite by sme tu vedeli stráviť aj predĺžený víkend bez toho, aby sme sa čo i len minútu nudili.

    Amsterdam
    Amsterdam
    Amsterdam
    Amsterdam
    Amsterdam
    Amsterdam
    Amsterdam
    Amsterdam
    Amsterdam
    Amsterdam
    Amsterdam
    Amsterdam
    Amsterdam
    Amsterdam

      Cesta z Haagu do centra Európskej únie…

      Z Amsterdamu sme sa vybrali cestou cez Haag a Rotterdam do Belgicka. V Haagu sme prebehli okolo pobrežia, ktoré nám pripomínalo Kaliforniu. Baríky, reštaurácie, voľnočasové aktivity, piesočná pláž, ruské koleso, bungee jumping. V lete tam musí byť naozaj poriadna dovolenka. Prvú dlhšiu zastávku na ceste sme si dopriali v Antwerpách, sídle tých najuznávanejších brúsičov diamantov na svete. V centre mesta sme si našli garáž, kde za hodinu parkovania pýtali necelé tri eurá. Na námestí Groenplaats sme si sadli do pralinkárne Leonidas, kde sme vychutnali kopec pravých belgických praliniek. Tá chuť, nevieme to ani opísať. Jednoducho vynikajúca. Centrum Antwerp je veľmi malebné, plné histórie, ktorá dýcha z každej budovy. Tu sme strávili len pár hodín, no dalo by sa tu prechádzať uličkami aj niekoľko dní. Naša cesta v ten deň tu však nekončila a tak sme nasadli naspäť do auta a pokračovali v ceste do hlavného mesta, do Bruselu.

      Haag
      Haag
      Haag
      Haag
      Haag
      Haag
      Antverpy
      Antverpy
      Antverpy
      Antverpy
      Antverpy
      Antverpy
      Antverpy
      Antverpy
      Antverpy
      Antverpy
      Antverpy

        Večer sme zakončili na večeri na námestí Grand-Place de Bruxelles. A čo iné sme si mohli dať ako tradičné Mouler Frites (varené mušle s hranolami) ale aj Waterzooi (rybaciu polievku). Ako dezert sme si nemohli odpustiť belgické waffle, ktoré dokonca “vynaliezaví” Belgičania pri populárnej fontáne s cikacím chlapčekom, servírujú upečené v tvare pipíka. Verte alebo nie, na túto kuriozitu sú turisti ochotní vystáť dlhé rady. Po meste sme sa pohybovali prevažne pešo, no využili sme aj Uber či Bolt, hlavne v pokročilých večerných hodinách. Pri prechádzke večerným mestom sme si neodpustili ani koštovku belgických pív, ktoré sú jednoducho exkluzívne a vynikajúce. Správni pivári si tu prídu veru na svoje. Pivami sme naplnili aj kufor a doviezli sme si veru poriadnu vzorku aj domov. Na druhý deň sme sa vybrali to Atómia, ktoré je veľkou turistickou atrakciou. Po prehliadke sme prešli do blízkeho parku Mini Europe, v ktorom sme sa prešli všetkými štátmi Európskej únie, vďaka unikátnej výstave modelov stavieb a výjavov z danej európskej krajiny. Slovensko zastupuje v tomto parku bratislavský Modrý kostolík, ktorý je postavený vedľa pražského orloja.

        Brusel
        Brusel
        Brusel
        Brusel
        Brusel
        Brusel
        Brusel
        Brusel
        Brusel
        Mini Europa Brusel
        Mini Europa Brusel
        Mini Europa Brusel
        Mini Europa Brusel
        Mini Europa Brusel
        Mini Europa Brusel
        Mini Europa Brusel
        Mini Europa Brusel
        Mini Europa Brusel
        Mini Europa Brusel
        Mini Europa Brusel

          Luxemburg plný zelene a histórie…

          Z Bruselu sme vyrazili do Luxemburska. Cieľová zastávka bolo hlavné mesto Luxemburg. Už pri príchode do mesta sme začali pozorovať historické stavby, meštianske domy, kaštieliky, kostoly ako aj mestské stavby, ktoré nás preniesli do 11-steho až 13-steho storočia. Azda najpopulárnejšia pamätihodnosť, zámok Vianden, sa hrdo týčil nad mestom a bol obklopený mestskou zeleňou, ktorá tvorí obrovské zelené pľúca Luxemburgu. Pri pohľade na hrad sme boli tak opantaní atmosférou, že nám vypadol parkovací lístok z ruky a vietor ho, ako v rozprávkach, pohadzoval vzduchom až na okraj rímsy vyhliadky, pod ktorou sa nachádzala riečka, park a zráz. Krv nám stuhla v žilách, keďže sa nám nechcelo platiť za stratu lístka od garáže a tiež sa nám nechcelo ho ísť hľadať do priepasti. Pristál úplne na okraji a hneď ako sme ho videli stáť, vrhli sme sa na neho a potom obliati sme ho zavreli do vrecka pod zips. Pre istotu. Dnes sa na tom už len dobre smejeme ale veru jedno nám v tej chvíli nebolo. Od hradu sme sa vybrali do centra mesta, kde sme mali možnosť sa poprechádzať historickými uličkami a nadýchať sa histórie daného miesta. Neohrdli sme ani ponukou lokálnych reštaurácií a neskôr večer ani barov, ktoré sa ako lúsknutím prsta po zotmení naplnili tak rýchlo, že sme si takmer ani nemali kam sadnúť. Vychutnali sme si atmosféru, ako aj lokálne pivá (mimochodom kvalitou podobné ako belgické) a už sme sa tešili na ďalší deň a cestu do ďalšieho susedného štátu.

          Luxemburg
          Luxemburg
          Luxemburg
          Luxemburg
          Luxemburg
          Luxemburg
          Luxemburg
          Luxemburg
          Luxemburg

            Vo Francúzsku po Nemecky…

            Z Luxemburgu sme po raňajkách vyrazili na cestu do Francúzska. Pri našich prípravách pred eurotripom sme sa rozhodli, že zavítame aj do Štrasburgu. Do francúzskeho mesta, ktoré nás však niečím prekvapilo. Po ceste z Luxemburska do Francúzska sme sa pripravili aj na mýto, ktoré majú Francúzi prejazdové. Paradoxne pár sto kilometrov po francúzskej diaľnici nás stálo viac, ako desaťdňová rakúska, ale aj desaťdňová slovenská diaľničná známka dokopy. Za prejazdy Francúzskom sme zaplatili takmer tridsať eur. Odhliadnuc od toho sme sa však na diaľnici ešte pohrávali s ideou, že namiesto Štrasburgu si cestu ešte trochu predĺžime a zavítame aj do Paríža. Viete si predstaviť ten pocit keď na diaľnici na značke vidíte napísané Paríž 189 kilometrov a tak vás to láka sa tam spustiť, no program, ktorý sme mali naplánovaný, vrátane zarezervovaných ubytovaní, nás jednoducho nepustil. Paríž bude inokedy. Boli sme síce smutní, no pokračovali sme v našom pláne cesty a dorazili sme do Štrasburgu. Toto mesto v nás zanechalo hlboký dojem. Opäť história na každom kroku. Kanál cez mesto, početné mosty ponad kanál, tradičné švábske reštaurácie… A moment. Švábske vo Francúzku? Naša túžba po francúzskej cibuľačke bola zrazu preč. Štrasburg sa síce nachádza na území Francúzska, no je to staronemecké mesto, kde sa normálne dohovoríte nemčinou, jete nemecké jedlo, pijete nemecké pivo, dokonca v darčekových obchodoch máte viac produktov s nemeckými vlajkami ako s francúzskymi. Každopádne ho odporúčame navštíviť, ak sa v týchto končinách budete nachádzať. Prídete si na svoje.

            Štrasburg
            Štrasburg
            Štrasburg
            Štrasburg
            Štrasburg
            Štrasburg
            Štrasburg
            Štrasburg
            Štrasburg
            Štrasburg

              Výlet loďkou po Zurišskom jazere a návšteva “dedinky” Vaduz…

              Zo Štrasburgu sme sa vydali na cestu do Švajčiarska. Tu sa diaľničná známka na auto do 3,5 tony predáva za nezmenenú cenu 40 frankov už roky. Je jedno, či po diaľnici budete jazdiť 5 minút alebo celý rok. Ročnú známku, na rok kalendárny, za rovnakú cenu dostanete tak 1. januára, ako aj 31. decembra. Iné, ako ročné známky, vo Švajčiarsku nekúpite. Po prejdení hranice sme sa tešili na švajčiarske cesty, ktoré sú kvalitné a vedú malebným prostredím. Naša ďalšia zastávka bol Zurich. V ňom sme sa tešili opäť na našich skvelých priateľov, ktorých sme už dlhšiu dobu nevideli. Večer sme tak strávili v ich príjemnej spoločnosti pri tradičnom raclette grile. Na druhý deň sme sa vybrali na prehliadku historickej časti mesta a tiež sme nevynechali ani výlet loďkou po jazere, na ktorej palube sme si dali obed a dezert. Z Zurichu sme sa pobrali do kniežatstva Lichtenštajnsko. Konkrétne sme si to namierili do hlavného mesta Vaduz s očakávaním, že bude veľké možno ako Zurich, možno o niečo menšie. Predom sme si nejak nezisťovali údaje o tomto meste. Chceli sme sa nechať prekvapiť. A prekvapení sme veru boli. Vaduz je taká menšia dedinka pod horami, ktorej rozloha je len 17,3 km2. Žije tu 5129 obyvateľov. Turistov tu veľa nenájdete, napriek tomu však centrum mesta vyzerá veľmi uhladene a príjemne. Vypili sme si tu kávu, kúpili ešte nejaké alpské syry a vybrali sme sa na cestu domov naspäť do Bratislavy.

              Zurich
              Zurich
              Zurich
              Zurich
              Zurich
              Zurich
              Zurich
              Zurich
              Vaduz
              Vaduz
              Vaduz
              Vaduz
              Vaduz
              Vaduz
              Vaduz
              Vaduz

                Ak by sme mali zhodnotiť náš šesťdňový výlet, musíme povedať, že bol perfektný. Nestretli sme sa na ceste so žiadnymi ťažkosťami, ak nerátame jednu zavretú benzínku na nemeckej diaľnici, ktorá sa prerábala, o čom sme nevedeli a chceli sme na nej zastať dotankovať (na to sme mali 20l nafty v kanistri navyše). Keď sme sa vybláznili na ceste Nemeckom na neobmedzenej rýchlosti, zbytok cesty sme šli v rámci pravidiel daných štátov a nakoniec sme zhruba 3500 kilometrov prešli na tri plné stolitrové nádrže, so spotrebou našej trojlitrovej naftovej X5-ky E53, 8,6 litra na 100 km. Staručké auto nás nesklamalo a užilo si poslednú výletnú jazdu pred tým, ako sme ho vymenili za novšiu generáciu F15. Rovnako sme si veru jazdu užili aj my. Priniesli sme si domov špeciality daných krajín, tak nápoje ako aj syry či sladkosti, a tiež magnetku na chladničku či kľúčenku z každého mesta a miesta, ktoré sa nám páčilo. V niektorých mestách sme mali chuť stráviť aj viac ako len jeden deň a určite máme túžbu sa do niektorých ešte vrátiť. Tento trip je vhodný, vďaka kvalitným cestám, aj pre motorkárov a motorkárky. Ak máte chuť vyraziť s priateľmi či s rodinou na roadtrip, tak veríme, že aj naša cesta vás inšpirovala navštíviť aj tie krajiny a mestá, ktoré sa podarilo prejsť nám. Už teraz sa tešíme na ďalší autovýlet. Tentokrát pripravujeme jazdu po Balkáne a čiernomorskom pobreží.

                Matúš Paločko

                Autá a motorky ma fascinujú už od detstva. Zvuk motora, rýchlosť a vzrušenie z jazdy sú aj dnes mojimi "drogami". Motoristickej žurnalistike sa venujem už viac ako 10 rokov a je to nielen práca, ale aj to najlepšie a najzaujímavejšie hobby.

                Súvisiace články

                Pridaj komentár

                Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

                Back to top button