Cestopis Guadeloupe – Európa v srdci Karibiku s tým najlepším, čo obe končiny ponúkajú

Láska ku Karibiku nás aj tento rok pritiahla na ostrov Guadeloupe. Táto krajina je formálne Francúzkom a teda kúskom Európy, dokonca Európskej únie v karibskej oblasti. Pre nás, Európanov, to znamená, že ak máte na Guadeloupe priamy let, tak sa sem dostanete na platný občiansky preukaz, platíte tu eurami a platia tu európske pravidlá či už v doprave, alebo aj na úradoch. Avšak aj napriek príslušnosti k Európe či Francúzsku tu nájdete ten pravý karibský vibe, farby, jedlá, more a prenádherné pláže. My sme sa na tento výlet poriadne pripravili a veru poriadne sme sa aj tešili na všetky dobrodružstvá, ktoré sa tu dajú zažiť. Plní očakávania sme tak nasadli na lietadlo a po zhruba deväťhodinovom lete z Paríža sme pristáli na letisku Pointe-á-Pitre v karibskom, francúzskom Guadeloupe.

Čisto, pokojne, bezpečne…

V iných krajinách Karibiku, v ktorých sme boli predtým, je chodenie samostatne po meste, po noci nie úplne odporúčané kvôli bezpečnosti, no Guadeloupe nám ukážalo úplne inú tvár.

Už predom sme si zarezervovali auto, mimochodom Volkswagen Polo, o ktorom sme sa rozhodli napísať aj test jazdenky v samostatnom článku, vyzdvihli ho neďaleko letiska z požičovňe Sixt, ktorá má ako aj ostatné bezplatnú dopravu z letiska na miesto odovzdávky áut, a vybrali sa na opačnú stranu ostrova, do mesta Saint-Francois v oblasti Grande-Terre, v ktorom sme mali ubytovanie na celý čas nášho pobytu. Po predchádzajúcich skúsenostiach z iných karibských krajín, ktoré sme už prešli, sme mali najskôr mierne obavy, ako budeme fungovať mimo rezortu, keďže toto leto sme si povedali, že si dovolenu spravíme trochu dobrodružnejšou a ostrov Guadeloupe budeme objavovať po svojej osi. V iných krajinách Karibiku, v ktorých sme boli predtým, je chodenie samostatne po meste, po noci nie úplne odporúčané kvôli bezpečnosti, no Guadeloupe nám ukázalo úplne inú tvár. Hneď od začiatku sme sa tu cítili nielen bezpečne, ale doslova príjemne, pohodlne a európsky. Ale poďme pekne poporiadku a začnime príchodom do mesta Saint-Francois.

Mesto sa nachádza na východnej časti ostrova, ktorý je rozdelený na dve časti vďaka rieke Riviére Salé (Slaná rieka). Východná časť ostrova sa volá Grande Terre (Veľká zem). Rozloha tejto časti je 566 km2, čo je pre porovnanie napríklad 1,5-krát viac, ako rozloha Bratislavy. Západná časť ostrova, Basse Terre (Nízka zem) má rozlohu až 943 km2, čo je takmer trikrát viac ako Bratislava. Východná časť ostrova je pomerne husto osídlená francúzskym obyvateľstvom, či už priamo z Francúzska, alebo z Kanady či USA. Prišli sem robiť biznis, užívať si, surfovať, paddleboardovať či jednoducho stráviť dôchodok či život v príjemnom prostredí. Alebo sú to tiež bohatí jachtári, ktorí si túto francúzsku karibskú krajinu zvolili za svoj domovský prístav. Stretali sme ich na každom kroku a aj vďaka nim sme sa tu cítili ako v malebných francúzskych prímorských mestečkách v Európe. Vlastnia tu baríky, reštaurácie, apartmány atď. Žijú tu však v úplnej symbióze s domácim obyvateľstvom, ktoré je veľmi zdvorilé – všetci sa vám na ulici pozdravia, pracovité, čistotné (v porovnaní s inými karibskými krajinami) a celkovo veľmi príjemné a pohostinné.

V Saint Francois sme mali booknutú apartmánovú izbu v bývalom rezorte so súkromnou plážou a bazénom, čo bola obrovská výhoda. Naše ubytko bolo asi 5 minút autom od centra mesta v oblasti, kde sa nachádzajú rezorty aj apartmány a súčasne aj mnoho reštaurácií, ktoré ponúkajú vynikajúce jedlo tak domáce, ako aj svetové. Od karibskej kuchyne cez americkú až po francúzsku či taliansku, všetko nájdete v relatívne blízkej vzdialenosti. Zaparkujete priamo pred reštikou a hneď si môžete vychutnávať chutné špeciality. My sme holdovali hlavne mušliam a morským príšerám, ale neodmietli sme ani pizzu či hamburger. Ako dezert sme si vychutnávali francúzske zákusky. Na pláži sme sa osviežili zaujímavým kokosovým nanukom Super Coco Paradis, na ktorý nás namotivovali domáci. Mrazená kokosová mliečna drť… Proste paráda. Krásne sú aj rána pre milovníkov čerstvého pečiva. Ráno sa zobudíte a zájdete si na čerstvú bagetu do blízkej pekárne. A ak máte chuť na sladké, nikde nie je núdza o chutné francúzske dezerty. Na francúzske bagety si zvykli aj domáci. Niekedy nám bolo vtipné, keď sme videli po ulici ísť rastafariána s jointom v ústach na bicykli s košíkom nad predným kolesom, z ktorého mu trčali tri čerstvé bagety. A áno, tak ako aj v iných karibských krajinách, aj tu je cítiť na mnohých miestach „veselú bylinu“, ktorú hojne užíva tak domáce obyvateľstvo, ako aj turisti.

Šampanské tu tečie potokom…

Obrovskou zaujímavosťou pre nás a zároveň aj prekvapením boli ceny šampanského. Nie šumivého vína, ktoré si tak po našom nazývame šampusom, ale originálneho šampanského, ktoré je na ostrove veľmi populárne. Fľašu tu kúpite pokojne za 16-18 eur. A nie je to žiadny patok, ale poriadne francúzske šampanské. Nechceme vyznieť ako alkoholici, no šampus sa stal našim každovečerným spoločníkom. Paradoxne, rovnaké fľaše šampanských, aké sme mi nakupovali na Guadeloupe do 20 eur, u nás v predajniach stoja od 50 eur nahor, čo bolo pre nás dosť nepochopiteľné, keď z Francúzska to majú predsa len kamióny bližšie k nám, ako na Guadeloupe. Ale neriešili sme to a užívali sme si ich chuť ako praví bohémi.

Okrem šampusu sme nemohli odolať ani čerstvému karibskému ovociu a denno-denne sme sa napchávali mangami, banánmi, dračími ovociami či maracujami z domácich trhov. Ceny tohto ovocia sú tu rádovo jedno max. dve eurá za kilo. Nie za kus, za kilo. Bol by hriech to nevyužiť. Okrem šampusu a ovocia sme neohrdli nos ani nad rum-punčom, ktorý tu majú veľmi radi a ponúkau ho v rôznych príchutiach a poochutnávali sme aj rôzne tak guadeloupské, ako aj iné karibské rumy či pivá – mimochodom veľmi lahodné.

Neďaleko Saint-Francois sa nachádza aj najvýchodnejší cíp časti Grande-Terre, miesto s menom Pointes des colibris. Odtiaľ je výhľad na menší ostrov, ktorý stále patrí Guadeloupe, s menom La Désirade. Mimochodom, Guadeloupe sa rozprestiera až na šiestich jedinečńych ostrovoch, ktorých celková rozloha je 1628 km2. Na najvýchodnejšom cípe ostrova Grande-Terre sa nachádzajú veľmi pekné pláže s jemným štrkom a samozrejme všadeprítomnými koralovými bariérami, ku ktorým môžete ísť pokojne šnorchlovať bez toho, aby po vás niekto hulákal, alebo aby z vás vytĺkol eurá za akože špeciálny výlet na miesto, ku ktorému sa akože nikto iný nedostane. Týmto koralovým bariéram sme aj my vďačili za to, že v mnohých zátokách ktoré chránili, zadržali stále sa viac množiace sargassove riasy, ktoré každoročne špinia karibik v dôsledku otepľujúceho sa oceánu a ich premnožovaniu. Pláže priamo v meste Saint-Francois také šťastie nemali a žiaľ, tým že boli nechránené, boli týmito riasami zaplavené.

Keď už hovoríme o plážach, asi 20 minút jazdy autom od mesta Saint-Francois na západ sa nachádza tiež turistické mestečko Sainte-Anne. Toto mesto ponúka nielen farbami hýriaci trh s domácimi produktami priamo v centre, ale aj krásne pláže, ktoré vyhľadávajú tak surferi ako aj domáci či turisti. Na jednu z nich sme sa niekoľkokrát vybrali aj my. Jemnučký biely piesok, palmy naklonené nad morom či príjemná teplá voda s koralovou bariérou kúsok od brehu boli tým pravým lákadlom. Cez obed sme si pochutnávali na miestnych bokits (plnených taštičkách), ktoré ponúkali domáci zo svojich foodtruckov. Tých je mimochodom po Guadeloupe tisíce a sú jednoduchou a lacnou a tiež chutnou variantou, ako sa dosýta najesť za rozumný peniaz. V porovnaní s reštauráciami boli v miestnych foodtruckoch ceny za jedlo zhruba tretinové, no kvalita jedla porovnateľná s Á la carte reštauráciami.

Hoci nám počas našej dvojtýždňovej dovolenky počasie naozaj prialo a teploty neklesali pod 30 stupňov, našli sa aj dva dni, kedy nám pršalo a v tieto dni sme sa rozhodli pocestovať po ostrove a poobzerať aj iné mestečká, ktoré zrovna neboli veľmi blízko. Ostrov tak Basse-Terre, ako aj Grande-Terre má veľmi dobrú cestnú sieť s celkom kvalitným asfaltom. Problémom však je, že hoci aj keď máte takmer všade mimo mesta 80-tku, kvôli početným retardérom pred križovatkami a kruhovým objazdom sa vám cesta predĺži tak, že sto kilometrov vám trvá pokojne aj dve a pol hodiny. Diaľničná sieť tu nie je, môžeme povedať, že na niektorých krátkych úsekoch hlavne v oblastiach okolo letiska sa nachádzajú rýchlostky, na ktorých malú chvíľu viete ísť aj 110 km/h, ale to je skôr rarita. Väčšinu času idete tak 60-70 km/h a v mestách do 50 km/h. Práve preto vám budú presuny po ostrove trvať o hodne dlhšie. Čo však nevadí, pretože si ho aspoň poriadne prezriete a vychutnáte.

Džungľou, popod sopku až na nádherné karibské pláže…

Prvú cestu sme si naplánovali na druhú stranu ostrova z nášho pohľadu, konkrétne smer pláže na ostrove Basse-Terre pri rovnomennom hlavnom meste Guadeloupe, Basse-Terre, ako aj pri severozápadnom meste Deshaies. Cesta nás viedla tak cez zaujímavé ostrovné dedinky s tradičnou karibskou architektúrou (drobné, farebné, garážovité stavby), ale aj cez doslova džungľu, ktorá sa nachádzala na území Guadeloupského národného parku, v ktorom je mimochodom aj aktívny stratovulkán, alebo sopka Soufriére, s výškou 1467 m n.m. Je to zároveň najvyšší vrch Malých Antíl. Na turistiku do národného parku sme sa nevybrali, keďže sme neboli na taký typ trávenia voľného času pripravení, čo nás však trochu aj zamrzelo. Nikto však nehovorí, že sa sem nemôžeme vrátiť. Veď hneď po prvom dni sme sa do Guadeloupe zaľúbili tak, že sme začali v lokálnej realitke obzerať ponuku nehnuteľností. Keď raz budeme veľkí, tak si tu jednu kúpime…

No ale naspäť k ceste na západ. Ako sme už spomenuli, cesta šla niekoľko desiatok kilometrov aj akousi džungľou, ktorá bola na jednej strane krásna, hustá, plná lian a mangovníkov a iných rastlín pripomínajúcich naše domáce kvetiny ako juky či monstery. Jednoducho nádhera. No hneď popri tom nám napadlo, že čo ak nám to mango či kokosový orech pleskne na sklo či strechu auta… Našťastie sme si pozreli hneď podmienky požičania auta a tiež sme si preštudovali, na čo všetko sa vzťahuje poistka a boli sme pokojnejší. Okrem kokosových orechov azda na všetko. Treba sa však hneď na začiatku takéhoto výletu radšej poistiť a zaplatiť trochu viac pri požičaní auta, aby ste mali pokojnú jazdu bez stresu. Mimochodom, nás požičanie auta na 2 týždne z požičovne Sixt vyšlo necelých 300 eur, čo je super cena na trojvalcové jednolitrové, aj keď manuálne, VW Polo s neobmedzeným nájazom kilometrov. My sme ich za tieto dva týždne spravili takmer 1000.

Cesta džungľou nás doviedla až na západné brehy Guadeloupe, ktoré sú otočené do Karibského mora. Ich tvár bola úplne iná ako pri východnej časti, otočenej do oceánu. Žltý hrubý piesok, hneď od začiatku hlboká voda, bez vĺn, bez vetra, s množstvom rýb a dokonca miestami sa tu dali vidieť aj voľne plávajúce raje či korytnačky, jednoducho romantika level 1000. Všade palmy tvoriace doslova palmový les a tieň pozdĺž širokých pláží. Plážami nás sprevádzali domáce psy, ktoré patrili lokálnym reštauratérom, ktorý mali v palmových hájoch svoje reštaurácie, v ktorých ponúkali tradičné karibské pokrmy. Popri nich si okolo nás cupkali sliepky, kohúty či iné vtáky, ktoré sme radi pozorovali napríklad keď lovili ryby. Škoda len, že od nášho ubytka boli tieto ostrovné klenoty tak ďaleko. Respektíve, keď sme si hľadali ubytovanie, tak sme sa snažili ísť niekam do civilizácie. Na tejto strane ostrova predsa len má Guadeloupe viac prírodný a rurálny charakter. V okolí Deshaies sa nachádzajú aj ďalšie mestečká, ktoré ponúkajú krásne pláže, na ktorých stretávate prevažne turistov, alebo expatov z Francúzska, ale aj domáce obyvateľstvo. Zaujímavosťou je, že tieto nádherné pláže nie sú uzavreté v súkromných rezortoch, ale sú voľne prístupné pre všetkých. Vďaka tomu si ich krásu môže vychutnať každý, kto k nim prichádza.

Keď sme v úvode spomenuli, že na Guadeloupe sme boli prekvapení, ako je tu bezpečne, čisto a príjemne, tak musíme naozaj zdôrazniť, že sme už pár karibských krajín prešli a vieme porovnať, ako napríklad vyzerala Dominikánska republika, Barbados, Kuba či Mexiko v porovnaní s Guadeloupe. Po prvýkrát sme sa v Karibiku nebáli chodiť po mestách či po plážach večer či v noci, prechádzať sa kdekoľvek a kedykoľvek. Jednoducho je vidieť, že si domáci zobrali z toho francúzskeho naozaj to najlepšie a rovnako aj z toho karibského a ponúkajú nielen turistom taktiež len to najlepšie zo svojej kultúry. Už len fakt, že sa vám na ulici zdravia neznámi ľudia keď vás stretnú, alebo že na vás nikto večer nevyvreskuje či nenúka vám na každom kroku nejaké veci na predaj či dokonca drogy, toto všetko v nás vzbudzovalo veľmi príjemný pocit bezpečia. Obsluha v reštauráciách či obchodíkoch bola vžda milá, hoci nie vždy vedeli hovoriť anglicky. Keď to nešlo po anglicky, francúzsky žiaľ nevieme, tak sme sa dohodli rukami nohami, no vždy s úsmevom. V práčovni, kde sme si boli dať vyprať veci nás bez toho, aby sme ju o to poprosili, inštruovala domáca pani, ktorá si tam tiež prala svoje veci, ako si máme nastaviť práčku, keďže celý postup bol po francúzsky. Hoci nevedela anglicky, doslova dala prať naše veci za nás. Len tak. Lebo chcela z vlastnej iniciatívy pomôcť. Úžasné… Na pláži sa nemusíte báť kadejakých podivných predajcov či špekulantov, ktorí vám nanútia kúpiť aj “starú mater”, a aj keď sa nejaký objavil, väčšinou s jedlom alebo s plážovými osúškami, a jednoducho ste povedali, že o daný produkt nemáte záujem, usmial sa a šiel ďalej.

Guadeloupe v nás zanechalo veľmi príjemné spomienky a prežili sme tu naozaj krásne dva týždne. Nielen nádherné pláže, ale aj jedlo či samotní ľudia nás na tomto ostrove veľmi pozitívne prekvapili a pripravili nám tu nezabudnuteľné chvíle. More je čisté, teplé, azúrové, palmy sa týčia nad vodou a ak máte šťastie, narazíte na mangové stromy z ktorých tu môžete jesť mangá priamo tak, ako jablká z naších jabloní. Je to tak romantický ostrov, až sa vám to môže zdať gýčové. No nie je. Je pravda, že od cesty sem môže niekoho odradiť drahšia letenka či dlhší let, no nie sú to neprekonateľné prekážky. A ak sa vám podarí dostať sa na ostrov Guadeloupe aj na dlhší čas, ako len na dva týždne, stále tu je čo robiť a čo objavovať. A ak by vás náhodou omrzel ostrov, je tu možnosť preplaviť sa ľoďami aj do susedných ostrovných štátov, južnej Dominiky, ešte južnejšieho Martiniku či severného Montserratu. Do Guadeloupe sa určite chceme vrátiť a ešte aspoň raz prežiť tú pohodu a bezstarostnosť, ktorú tento ostrov ponúka.