Cestopis Bukurešť – Ohromí vás veľkoleposťou, ale aj prekvapí turbulentnými dejinami

Ďalší z rady našich predĺžených víkendov sme strávili v hlavnom meste Rumunska, v slávne-neslávnej Bukurešti. Prečo hovoríme o tomto meste ako o slávne neslávnom? Slávny palác parlamentu, ktorý dal postaviť Nicolae Ceausescu, sa môže pochváliť hneď niekoľkými svetovými „naj“ a teda je to poriadne slávna a svetoznáma budova. Avšak neslávna bola jeho stavba či režim v ktorom vznikol, ako aj samotný prezident Ceausescu, ktorý si ho dal pre seba a svoju manželku postaviť na úkor svojho ľudu. Avšak veľkoleposť tohto diela sa mu musí nechať, aj napriek tomu, čoho všetkého sa počas stavby dopustil. A nielen palác, ale aj ďalšie časti Bukurešti ponúknu nádherné historické divadlo a dovolia vám pokochať sa krásou stavieb z dôb minulých. Pripraviť sa musíte však aj na obrovské rozdiely či už v bohatstve obyvateľstva, alebo aj vo výzore jednotlivých častí mesta. Bukurešť je plná slávneho a neslávneho. My sa s vami podelíme aspoň o malú ochutnávku toho, čo môžete zažit v hlavnom meste Rumunska počas predĺženého víkendu.

Bukurešť lietadlom je najrýchlejšia aj najlacnejšia možnosť…

Budova rumunského parlamentu je najťažšou administratívnou stavbou na svete s hmotnosťou takmer 4,1 milióna ton.

Bukurešť je rozlohou o viac ako 100 km2 menšia, ako Bratislava. Napriek tomu v nej žije viac ako 1,2 milióna obyvateľov a teda hustotu zaľudnenia budete cítiť na každom kroku. Mesto bolo pomenované údajne podľa pastiera Bukura, ktorého meno v preklade znamená „veselý“. Mesto sa stalo križovatkou obchodných ciest, ale aj politickým, ekonomickým a duchovným centrom Valašského kniežatstva. Bolo a je aj duchovným centrom rumunských pravoslávnych kresťanov. Po zjednotení Valašska a Moldavska sa stalo hlavným mestom zjednoteného Rumunského kráľovstva. Prvá zmienka o tomto meste je zaznamenaná z roku 1459 a je teda v európskom meradle mladým hlavným mestom. Pre motoristov bude určite zaujímavá informácia, že cesty by sme porovnali s tými našimi, bratislavskými. Plné a rozbité. Akurát po vozovke vidíte jazdiť vo veľkom množstve autá značiek Bentley, Rolls-Royce, Ferrari, Lamborghini, kopec najnovších Mercedesov a na parkoviskách vedľa nich vidíte postavené „žiguliaky“, Moskviče či ďalšie sovietske alebo východonemecké automobily v takých stavoch, že by ste sa báli do nich nasadnúť. Tak, ako to môžeme vidieť aj pri stavbách, aj na cestách panujú obrovské rozdiely čo sa týka automobilov. Na cestách je tiež vo veľkej miere vidieť zastúpenú domácu značku Dacia.

Let, ako vo väčšine prípadov, sme odštartovali vo Viedni. Letenky sú dostupné celoročne za výhodné ceny a teda za lietadlo neminiete pre dvojicu cestovateľov viac ako 200 eur. Nám sa podarilo kúpiť letenky za 54 eur na osobu a teda naozaj výhodne keď si to porovnáme s cestou autom, ktorá síce môže byť zaujímavá, no bude poriadne zdĺhavá a aj celkom drahá na palivo a mýto. Na motorke si ju síce urýchlite, no v Rumunsku sú na motorkovanie určite krajšie miesta, ako jeho hlavné mesto. My sme si teda vybrali lietadlo. Keď sme sa rozhodovali, či pôjdeme autom do Temešváru autom alebo lietadlom do Bukurešte, vyhrala Bukurešť. Za hodinu a pol letu sa ocitnete v hlavnom meste Rumunska, respektíve na letisku, ktoré je od Bukurešti vzdialené autom zhruba polhodinku. Doprava do mesta je však jednoduchá. Naskočíte na letisku na MHD-čku a asi za 2 eurá sa pohodovo dopravíte do centra. Po centre Bukurešti sa viete pohybovať pokojne napešo, alebo si cestovanie urýchlite taxíkmi. Jazdí tu Bolt a ceny nie sú vôbec vysoké. Porovnateľné ako v Bratislave. Nám sa však páči objavovať zákutia navštívených miest hlavne chodením po nich a teda sme sa čo najviac presúvai po svojich. Keď nám zapršalo, tak sme sadli do taxíka.

Už pred cestou do Bukurešti sme si zakúpili lístky na vstup do paláca parlamentu – Palatul Parlamentului. Nechceli sme to nechať na náhodu, tak sme si ich kúpili predom. Môže sa stať, že na mieste vstupenky nekúpite z dôvodu veľkého záujmu návštevníkov. Keď sme však prišli my, nebolo tam ľudí až tak veľa a lístky sa dali kúpiť aj na mieste. My sme ich mali s časenkou na vstup a tiež s výkladom, ktorý sme veru ocenili. Ako sme už v úvode spomenuli, palác má hneď niekoľko svetových „naj“. Je najväčšou prezidentskou budovou na svete s rozlohou 340 000 m2 (oficálne sa uvádza Pentagon, ale táto budova je aj sídlom ministerstva obrany a teda nie je len prezidentským sídlom). Pod parlamentom dokonca v garážach, ktoré sú tiež obrovské, jazdili na superšportoch aj aktéri seriálu TopGear v jednej zo svojich cestovateľských epizód. Video si môžete pozrieť TU. Budova rumunského parlamentu je tiež najťažšou administratívnou stavbou na svete s hmotnosťou takmer 4,1 milióna ton. Je to kvôli použitiu mramoru nielen na dlažbu, ale aj na obklady stien, schodiská, obklady stropu a v podstate aj na stavbu tohto veľkolepého diela. Budovu navrhla vtedy len 28-ročná architektka Anca Petrescu. Stavba budovy do dnešnej podoby stála v prepočte viac ako 3 miliardy eur. Kvôli stavbe paláca padla časť historickej časti Bukurešti. Nielen priamo na stavbu paláca ale aj kvôli ďalším okolitým administratívnym budovám a tiež kvôli ulici Boulevardul Unirii. Dnes je v budove sídlo parlamentu, sídlia tu tiež múzeá, tiež tu sídlia niektoré banky, usporadúvajú sa tu spoločenské akcie, dokonca niektoré firmy to majú svoje kancelárie. Je to preto, lebo údržba a prevádzkovanie tohto paláca stojí Rumunsko neskutočné peniaze (okolo 6 miliónov eur ročne) a vláda sa ich snaží takýmto spôsobom dostať do kasy. Pre verejnosť je dostupných len 5 percent paláca a aj tak sa vám to pri návšteve zdá, akú obrovskú časť ste prešli. Hodnota budovy je aktuálne stanovená na 4 miliardy eur, čo ju robí najdrahšou administratívnou budovou na svete. Pre všetky tieto „naj“, ako aj pre históriu a príbeh tejto stavby sme sa sem tak veľmi tešili.

Bukurešť a jej pamiatky sú do veľkej miery práve o tomto paláci a budovami okolo neho spolu s bulvárom, ktorý bol vybudovaný preto, aby bol na palác čo najlepší výhľad. Avšak netreba obísť ani tie menej významné či známe časti mesta či pamiatky. Jednou z nich je Víťazný oblúk, podobný tomu v Paríži, ktorý bol postavený hrdinom vojny za nezávislosť v rokoch 1877-1878 a 1. Svetovej vojny. Má výšku až 27 metrov a pôvodne bol vyrobený z dreva. Dnes, po mnohých rekonštrukciách, je postavený zo žuly a mramoru a je zdobený početnými sochami. Nachádza sa trošku mimo centra a sem sa nám veru napešo ísť nechcelo. Tak sme použili taxík. Hneď vedľa oblúku sa nachádza rozsiahly park Kráľa Michaela I. (Parcul Regele Mihai I). Nájdete tu jazero s loďkami, múzeá, fontány, skulptúry či mnoho zvierat.

Centrum Bukurešti prekypuje životom a vôňami…

Z parku sme sa presunuli do centra starého mesta (Centrul Vechi), ktoré je veľmi podobné tomu bratislavskému, no uličky sa nám tu zdali tesnejšie. Na každom kroku sme nachádzali predajne so suvenírmi, v ktorých sme mali možnosť nájsť množstvo domácich, remeselných výrobkov či už z dreva, keramiky, kože, skla ale aj kovov. Ulice starého mesta by sme mohli tiež označiť za rozmanité. Kým historické centrum bolo upravené a čisté, ulice od neho vzdialenejšie boli viac špinavé, budovy schátralejšie a chodníky tiež v horších stavoch. To však vieme nájsť nielen v Rumunsku, ale aj v mestách rozvinutejších štátov. Vráťme sa však k historickej časti downtownu. Páčil sa nám život a pozitívna vibrácia tejto časti Bukurešti. Plno mladých ľudí v uliciach, prevažne turistov, vysvietené podniky a reštaurácie, vôňa fajného jedla vo vzduchu a hostesky lákajúce vás do reštaurácií. Neodolali sme ani my a samozrejme že sme sa do reštaurácii, baru, vinárne či pivárne vybrali aj my. Tak na drinky ako aj na kvalitné domáce jedlo.

Mimochodom, medzi tradičné rumunské pokrmy, ktoré sme mali aj možnosť ochutnať, patria Sarmale (podobné ako zemplínske holubky), Mamaliga (kukuričná kaša), Ciorba de fasole (fazuľová polievka), Mici (čevapčiči) či Placinta. To všetko sme stihli ochutnať, no Rumuni mali toho v jedálničku veru ešte oveľa viac a takí poriadni milovníci jedla by si tu vedeli veru prísť na svoje. Neodmietli sme ani ponuku miestnych dezertov Papanasi či Galuste. Pripomenuli nám prázdniny strávené u starých mám. Spláchnuť jedlo môžete jednak chutným domácim pivom, alebo ešte chutnejším domácim vínom.

Bukurešť ponúkne aj množstvo možností pre milovníkov múzeí. My síce muzeálne typy nie sme, no nemôžeme nespomenúť tie najznámejšie a najvýznamnejšie múzeá, ktoré sa oplatí v Bukurešti navštíviť. Nachádza sa tu múzeum rumunskej dediny, Aténske múzeum – Athenaeum, ktoré je považované za symbol Rumunska. Tiež v meste nájdete Národné múzeum rumunskej histórie či literátúry. Náš výlet sme pojali skôr v duchu objavovania architektúry, stavieb, ulíc, jedla a zaujímavostí, ktoré vám hlavné mesto Rumunska ponúkne. Na konci nášho výletu sme však zhodnotili, že Bukurešť by si zaslúžila poriadnu investíciu na zrenovovanie či udržanie stavu množstva historických budov, ktoré sa tu nachádzajú. Veľa z nich už akútne potrebuje opraviť, aby ostali zachované aj pre ďalšie generácie. Nám však ich stav zážitok z mesta nepokazil. Najväčším zážitkom však bol i ostane parlamentný palác, ktorého história ako aj veľkoleposť nás doslova uchvátila. Na Bukurešť vám postačia tri plné dni, aby ste prešli naozaj úplne všetko, čo by vás mohlo zaujímať. Tak sa to podarilo aj nám a sme radi, že si do nášho zoznamu krajín a hlavných miest Európy môžeme pripísať aj rumunskú Bukurešť.

PS: Za pochmúrnosť fotografií a atmosféry sa ospravedlňujeme, no na našu obranu musíme povedať, že sme Bukurešť navštívili na jeseň. Určite sa sem oplatí prísť na jar či v lete, kedy sú parky zelené a mesto viac osvietené slnkom.