LETNÝ ŠPECIÁL – TEST: KGM Actyon Hybrid – Keď auto prestane byť len testovačkou a stane sa parťákom na ceste

Sú autá, ktoré testujete hodinu, deň, dva, týždeň… Sadnete si za volant, prejdete pár desiatok, možno stovák kilometrov, vyskúšate zrýchlenie, pozriete spotrebu a večer máte pocit, že viete všetko podstatné. A potom sú autá, ktoré treba jednoducho vziať a ísť. Nie na nákup. Nie na krátky výlet. Ale poriadne ďaleko. KGM Actyon Hybrid sme preto nevyskúšali iba na slovenských cestách. Zbalili sme sa, nasadli do auta a vyrazili z Bratislavy smerom na Balkán. Najskôr, v prvý deň, cez Rakúsko do Ľubľany, a na druhý deň ďalej cez Chorvátsko a Bosnu a Hercegovinu až do Sarajeva. Keď sme sa nakoniec vrátili naspäť domov, na tachometri pribudlo takmer 2 000 kilometrov. Až vtedy sme mali pocit, že testovačku KGM Actyon Hybrid už poznáme.

S KGM Actyon Hybrid ráno v Bratislave a na obed už v balkánskej reštaurácii v slovinskej Ľubľane…

Po takmer 2 000 kilometroch, vrátane opätovnej cesty cez Ľubľanu do Bratislavy sa priemerná spotreba zastavila na hodnote 7,7 l/100 km.

Na začiatku každej dlhej cesty je zvláštne ticho. Sústredíme sa na všetko, čo je potrebné so sebou vziať, ako sa na výlet pripraviť a hlavne, si nesmieme zabudnúť to najdôležitejšie. Nabíjačky, telefóny, kamery, ale aj diaľničné známky, spodky či vankúše, keď už ideme takým veľkým autom a na priestor v kufri sa môžeme spoľahnúť. Predsa len, 668 litrov základného objemu je dostatok nielen pre dvoch, či troch pasažierov, ale aj pre plnú päticu cestujúcich. 

Auto je ešte stále čisté od prevzatia od dealera, batožina úhľadne uložená v kufri (pri dvojici cestujúcich tam vyzerá ako kamienok hodený do studne) a človek presne vie, že ho čaká veľa kilometrov. Zároveň však ešte netuší, čo všetko sa počas nich stane. Verí však, že s hybridom nevykrváca jeho peňaženka a že vďaka prémiovej výbave bude cesta aj v ponad tridsaťstupňových teplotách viac než pohodlná. 

Inzercia

Sadáme za volant KGM Actyon Hybrid, nastavujeme si sedadlá, vypeckuvávame klímu, nulujeme palubný počítač a vydávame sa na dobrodružnú jazdu s prvou zastávkou v slovinskom hlavnom meste, Ľubľane. Prvé kilometre sú vlastne vždy o tom istom. Zvykáte si na auto. Na volant. Na pedále. Na reakcie motora. Na to, ako sa auto správa pri rozjazde a ako sa správa pri zrýchlení. Veľmi nám pomohol fakt, že za volantom posledného modelu KGM Actyon sme už sedeli. Hybridný pohon však testujeme v tomto modeli po prvýkrát a očakávame od neho naozaj veľa. Na takmer 2000 kilometrov merajúcej ceste budeme vedieť toto auto poriadne otestovať a to vo všetkýćh možných prostrediach.

Cez Rakúsko do Slovinska…

Slovenská diaľnica postupne mizne za nami a dostávame sa do Rakúska. Rannú špičku sme síce na Slovensku predbehli, no okolo Viedne sa nám cesta začína v pokročilom rannom čase postupne plniť. Prechádzame množstvom opravovaných úsekov diaľnice, množstvom spomalení, kolón na pripájačoch. Naša rýchlosť sa sem-tam ledva prehupne ponad 100 km/h. Pred Viedňou sme takýto problém nemali a valili sme si to 130 km/h po takmer voľnej ceste. Postupne sme sa pretlačili obchvatom rakúskeho hlavného mesta, no naďalej sledujeme znížené rýchlosti a početné spomaľovania kvôli cestným prácam. Cesta sa však upokojuje, kolóny sa rozpúšťajú a my po prvýkrát sumarizujeme. Spotreba nás teší, držíme sa pri siedmich litroch, čo by sa nám pri takejto jazde na klasickom 1,5 litrovom oturbenom spaľováku určite nepodarilo. Sme radi, že už po prvých stovkách kilometrov vidíme dokonalú prácu hybridného pohonu. 

KGM Actyon Hybrid je veľké SUV. Za volantom to však nie je nejak extra cítiť. Nie je to auto, ktoré by sa snažilo vodiča presvedčiť, že je malým športovým crossoverom. Skôr vám dáva pocit, že máte okolo seba dostatok priestoru a že pred sebou môžete pokojne nechať ubiehať stovky kilometrov bez toho, aby ste sa za volantom narobili ako kôň. Využívame adaptívny tempomat a žiaľ badáme prvý nedostatok, ktorý sa nám s nohou na plyne nestáva. Keď si nastavíme aj to čo najväčšie priblíženie sa k autu pred vami, KGM Actyon už prezieravo začína vo väčšej vzdialenosti, priamo úmernej rýchlosti, poriadne šliapať na brzdu a celkom nám to vadí. S adaptívnym tempomatom tak jazdíme len vtedy, ked pred sebou široko ďaleko nevidíme žiadne auto, aby sme tak prospeli plynulosti jazdy. Čo však po prvých dvesto-tristo kilometroch môžeme pochváliť, je odvetrávanie sedadiel, ako aj množstvo odkladacích priestorov, kde sme si uložili všetko potrebné, vrátane litrových fliaš na pitie.  Po niekoľkých hodinách sa dostávame do momentu, keď už nevnímate jednotlivé kilometre. Za oknom sa mení krajina, navigácia odpočítava zostávajúcu vzdialenosť a rozhovor v aute strieda hudba a ticho a spánok mojej pôvabnej spolujazdkyne – pani maželky. Práve vtedy začíname rozmýšľať nad tým, čo vlastne od auta na dlhú cestu potrebujeme. Nie maximálny výkon. Nie športový podvozok. Potrebujeme pohodlie, bezpečie a radosť z jazdy. A v neposlednom rade, a to je asi skôr subjektívne, potrebujeme aj prémiové materiály, aby sme sa v aute cítili ako králi. A to nám zatiaľ KGM Actyon Hybrid ponúka. 

Ľubľana, naša prvá zastávka s vynikajúcim jedlom a príjemným stretnutím s priateľmi…

Do Ľubľany prichádzame po prvej väčšej porcii kilometrov, ktoré sme odkrojili z celkového koláča nášho Balkantripu, či letného špeciálu, ako sme túto formu testovania modelu KGM Actyon Hybrid spoločne nazvali. Auto už nemá tú rannú čistotu a my už nemáme tú rannú energiu. Auto parkujeme do podzemnej garáže v centre Ľubľany a horsa do reštaurácie Baščaršija na kvalitný balkánsky obed a samozrejme, k obedu patrí aj fajnové pivko či domáca rakija.

Po príchode do slovinského hlavného mesta samozrejme sumarizujeme, ako naša cesta ubieha. Na nedostatok pohodlia a nesťažujeme ani omylom. Pozitívne hodnotíme aj sedadlá, v ktorých nás ani po necelých 500 kilometroch nebolia ani zadky ani kríže. K pohodliu jazdy prispieval aj podvozok a jeho solídne vyladenie na východoeurópske cesty. Ešte raz rekapitulujeme, či sme si nezabudli kúpiť ďiaľničné známky. Tu by sme možno chceli zazdieľať odkaz vodičom, ktorí sa chystajú na cesty mimo Slovenska. Pred jazdou si vždy preverte poplatky za diaľnice. Pokiaľ je možnosť kúpy online, urobte tak. Ušetríte nejaké to euríčko a hlavne čas. Pozor však na podvodné stránky, ktoré sa tvária ako oficiálne a núkajú vám diaľničné známky neraz aj o sto percent drahšie, ako sa dajú kúpiť na oficiánej stránke. 

Na druhý deň nás už víta dobrodružný Balkán…

Ráno vyrážame z Ľubľany. Dopĺňame zásoby, palivo, pitivo, raňajkujeme fajnový burek a vyrážame na skoro sedemhodinovú cestu. Tentoraz vieme, že nás čaká podstatne zaujímavejšia jazda a že náš voz vystavíme aj prvotriedkam, ktoré nedosahujú vždy poriadnu kvalitu. Sarajevo je ešte ďaleko a postupne sa budeme vzďaľovať od komfortu ciest strednej Európy. Chorvátsko prechádzame pomerne svižne. Na hranici nejaká veľká zápcha našťastie nebola, hoci sme cestovali v sobotné ráno. Na mýtnych rampách, hlavne na tých konečných, sa už kolóny tvorili, ale dlhšie ako 20 minút sme nestáli ani na jednej. Prejazd Chorvátskom nás stál v priemere 7 eur na 100 kilometrov, čo nie je také strašné, pokiaľ neťaháte zo severu na juh naprieč celou krajinou. Cesty tu majú veľmi kvalitné a KGM Actyon si na nich jazdil tak, že sme pomaly nepočuli ani aerodynamický hluk. Ale to bolo asi aj preto, že sme si púšťali svoju muziku na v podstate priemernom strednotriednom audiosystéme. Dopriali by sme autu aspoň nejaké Bose, alebo Harman & Kardon. 

Po stále ďiaľničnom Chorvátsku prichádza Bosna a Hercegovina. A s ňou sa mení všetko. Cesta, krajina, tempo aj atmosféra. Pokiaľ sa nám teraz spotreba na diaľnici približovala k ôsmim litrom, v Bosne nám opäť začína klesať a to vďaka spomaleniu a jazde po cestách prvej triedy. Zrazu už nejde iba o to, koľko kilometrov nám zostáva do cieľa. Za oknom sa začínajú objavovať úplne iné scenérie. Hory, údolia, malé dediny, domy roztrúsené popri cestách. A toto si užívame. Vidíme úplne inú krajinu. Vidíme úplne iné stavby, úplne inú kultúru. A máme to radi. Človek začne jazdu vnímať inak. A koniec-koncov auto tiež.

Tu sa ukáže, čo v hybridnom KGM Actyon naozaj je…

Na diaľnici môže byť dobré auto veľmi presvedčivé bez toho, aby ste si to vôbec uvedomili. Idete rovno, adaptívny tempomat drží odstup, auto drží stopu a kilometre miznú. Bosna je iná. Cesta sa krúti. Raz stúpate, o chvíľu klesáte. Prichádzajú zákruty, pomalšie úseky a nerovnosti. A práve tu začíname hybridný Actyon vnímať oveľa intenzívnejšie. Nie je to športové auto. To od neho ani neočakávame, hoci miestami sa tak dokáže správať. Je to veľké SUV a v zákrutách svoju veľkosť jednoducho nezaprie. Ale zároveň pôsobí pokojne. Nenakláňa sa zbytočne a aj pri potrebe obehnutia väčšej kolóny preukáže slušné dynamické vlastnosti.  Nemáme pocit, že by sme s ním museli neustále bojovať. Skôr sme si uvedomili, že sme sa postupne dostali do spoločného rytmu a naučili sme sa využívať jeho hybridné pohonné ústrojenstvo.

Hybridný pohon pritom začína dávať väčší zmysel, než by sa mohlo zdať pri pohľade na veľké SUV. Diaľnica je predsa len pre toto naladenie žrútom energie. Ale rýchlosti do 100 km/h a prejazdy dedinami nám ukazujú, že krátkodobo vieme jazdiť v okolí 6 litrov na 100 km a dokonca niekedy aj za menej.  Pri pomalšej jazde a rozjazdoch dokáže pomôcť elektrická časť pohonu. Auto sa vie pohybovať pokojnejšie a plynulejšie a pri častých zmenách tempa má hybrid viac príležitostí ukázať svoju výhodu.

Európsky endemit – Republika Srpska…

Cesta nás vedie aj územím Republiky Srpskej, ktorú môžeme nazvať európskym unikátom. Je to jedna z dvoch entít Bosny a Hercegoviny. Druhou je Federácia Bosny a Hercegoviny, pričom osobitné postavenie má Brčko distrikt. Dnešné usporiadanie vzniklo na základe Daytonskej mierovej dohody z roku 1995, ktorá ukončila vojnu v Bosne a Hercegovine. Republika Srpska zaberá približne 49 percent územia krajiny a má vlastný parlament, vládu aj prezidenta. Nie je však samostatným štátom – stále je súčasťou Bosny a Hercegoviny. Jej administratívnym centrom je Banja Luka. Zaujímavosťou je, že Sarajevo, hlavné mesto celej Bosny a Hercegoviny, leží v druhej entite – Federácii Bosny a Hercegoviny.

Na mape to možno vyzerá jednoducho. Keď však týmto územím prechádzate autom, uvedomíte si, aké komplikované politické a historické pomery sa skrývajú za krajinou, ktorá na prvý pohľad pôsobí úplne pokojne a prirodzene. Pre mňa je to jedna z tých častí roadtripu, keď si človek uvedomí, že už dávno nejde iba o automobilový test. Po stranách ciest vidíme obrovské vejúce lajky Republiky Srpskej, vidíme ich vlastné policajné autá a vidíme rozdielnosť krajiny v porovnaní s bosniackou časťou. Za oknom sa odohráva krajina a história, ktorú človek nemôže úplne oddeliť od toho, čo vidí dnes. A my pritom sedíme za volantom auta, ktoré sme si pred pár dňami prebrali ako testovací kus. Po stovkách kilometrov sa z neho stáva jednoducho naše dokonalé auto na cestu. Vieme, kde má ovládacie prvky. Vieme, ako reaguje. Vieme, ako sa správa pri predbiehaní, pri stúpaní aj pri prudšom brzdení. A presne toto je moment, ktorý máme na dlhých testoch radi. Auto prestane byť predmetom hodnotenia. Začne byť nástrojom, ktorý vám umožní dostať sa niekam, kam chcete. A začínajú padať aj také vyjadrenia, že by sme nemali problém mať takéto jedno aj vo svojej osobnej garáži. A to podotýkame, že jazdíme na prémiových, prevažne trojlitrových SUV-čkach. 

Konečne prichádza Sarajevo…

Čím sme bližšie k Sarajevu, tým viac máme pocit, že samotná cesta bola vlastne cieľom. Nie cieľom v zmysle „musíme sa tam dostať“. Skôr tým, že sme postupne prešli niekoľkými krajinami a úplne odlišnými typmi ciest, prírody, kultúr. Ráno sme odchádzali zo Slovinska. Poobede už prechádzame Bosnou. A podvečer sa pred nami objavuje Sarajevo. Po hodinách jazdy je to taký zvláštny, zaslúžilý a radostný pocit. Človek vystúpi z auta, ponaťahuje si nohy a až vtedy si uvedomí, koľko kilometrov má za sebou. A potom sa pozrie na auto a povie si: “dobre si nás sem doviezlo”.

V Sarajeve sa preháňame vysvietenými bulevármi, menšími uličkami, cestou popri rieke Miljacka a vstupujeme do samotného centra mesta, kde máme booknuté ubytovanie. Auto sa aj v uzučkých uličkách dokáže vmestiť všade kam treba. Napriek tomu, že je priestranné, je zároveň aj praktické a nie zbytočne prerastené. Vystupujeme, check-inujeme sa a utekáme si dať na izby sprchy. Pripravujeme sa na Baščaršiju, kde si najbližšie dni budeme dopriavať to najlepšie, čo balkánska kuchyňa ponúka. Vôňa pečeného mäska sa rozlieva po celom okolí centra a doslova nás mámi, aby sme vhupli do kúzla tohto multikultúrneho centra, či križovatky kultúr. A aj tak robíme a užívame si to plnými dúškami. 

7,7 litra na 100 km po takmer 2000 prejdených kilometroch…

Na začiatku sme boli samozrejme zvedaví hlavne na spotrebu. Výrobca uvádza pre hybridný Actyon kombinovanú spotrebu podľa WLTP približne 5,9 l/100 km. Lenže laboratórne číslo a realita roadtripu sú dve úplne odlišné veci.

My sme jazdili diaľnice, jazdili sme cez hory, jazdili sme mestami či dedinami v trojici s naloženou batožinou. A hlavne – jazdili sme tak, ako jazdí človek na výlete. Nie tak, aby sme za každú cenu naháňali čo najnižšiu spotrebu. Po takmer 2 000 kilometroch, vrátane opätovnej cesty cez Ľubľanu do Bratislavy sa priemer zastavil na hodnote 7,7 l/100 km. A úprimne? Na takúto cestu nám to príde ako úplne férový výsledok. Nie je to číslo, ktoré by sme mohli prezentovať ako rekord v úspornosti. Ale ani to nie je údaj, pri ktorom by sme sa po vystúpení z veľkého SUV chytali za hlavu. Je to jednoducho výsledok reálneho cestovania a v porovnaní s čisto spaľovacou verziou je to stále viac než 25-percentná úspora na palive, ža čo sme úprimne radi. Niekoľko krajín, stovky zákrut, diaľnice, mestá, hory a hodiny strávené za volantom v pohodl’hybridného modelu KGM Actyon. Na začiatku tejto cesty bol KGM Actyon Hybrid jednoducho ďalší automobil na test. Na konci to už bolo trochu iné. Po takejto vzdialenosti totiž auto prestanete vnímať iba ako súbor technických parametrov. Začnete ho vnímať podľa toho, ako sa v ňom cítite. A možno práve preto máme dlhé testy tak radi. Pretože až po stovkách kilometrov zistíte, či by ste si do toho auta sadli znova a povedali si:

„Tak, kam vyrazíme nabudúce?“

Foto: Matúš Paločko   Video: Marcel Szabó

Plusy:

• rozumná cena
• bohatá výbava
• prvky prémie
• solídny vnútorný priestor
• exkluzívny dizajn
• dobrá spotreba

Mínusy:

• vyšší aerodynamický hluk na diaľnici
• ostrejšie brzdenie adaptívneho tempomatu

Cena základného / testovaného modelu:

• 35 990 eur / 38 490 eur

Technické parametre: