RETRO

Brilantný jazdec so šibalským úsmevom

Ayrton Senna

Sviatok práce sme každý oslavovali po svojom. Niekto na záhrade, niekto s partiou pri stavaní mája, niekto v práci, niekto s rodinou pro grille. No na prvého mája okrem sviatku práce pripadlo aj jedno smutné výročie. V rovnaký deň v roku 1994 obletela svet smutná správa. Brazílsky trojnásobný majster sveta v F1, Ayrton Senna, nezvládol nebezpečnú zákrutu Tamburello na talianskom okruhu Autodromo di Enzo e Dino Ferrari v Imole a havaroval, pričom utrpel ťažké poranenia mozgu, ktorým následne podľahol. Jeho odkaz však žije ďalej a aj dnes je pre mnohých nie len aktuálnych, ale aj začínajúcich pretekárov veľkým vzorom a nezabudnuteľnou legendou.

Zdroj: AFP

Skromný aj napriek veľkej sláve…

Prezývku “Majster dažďa” si vyslúžil za predbehnutie Nikiho Laudu v Monaku za dažďa.

V brazílskom meste Santana, neďaleko známeho Sao Paola, sa 21.3.1960 zrodila hviezda motoršportu, Ayrton Senna. Od malička mal šťastie, že jeho rodina bola majetnejšia, vďaka čomu sa už v rannom veku dostal do spoločnosti, v ktorej mohol cibriť svoj talent. Jeho otec bol automobilový nadšenec a lásku k rýchlosti vštepoval svojmu synovi od detstva. Keď mal Ayrton Senna len štyri roky, jeho otec mu postavil prvú motokáru, na ktorej prejazdil svoje prvé kilometre. Keď mal sedem, “potiahol” svojmu otcovi auto a preháňal sa s ním po rodinnej farme. Už vtedy bolo jasné, kam ho to v živote asi bude ťahať. Za volant! V dvanástich rokoch nechal školu a začal sa naplno venovať svojej vášni – pretekaniu. O rok neskôr sa postavil na svoje prvé preteky a o týždeň neskôr získal svoju prvú cenu.

Jeho “tínedžerské” obdobie bolo turbulentné čo sa týka pretekania. Doma v Brazílii si vydobyl rešpekt ako jazdec v sérií pretekov motokár. Stal sa dokonca juhoamerickým majstrom sveta v motokárach.  Ako dvadsaťjeden ročný sa presťahoval s manželkou Lilian do Anglicka, kde skúšal šťastie v seriáli Formula Ford 1600. Získal titul v roku 1981 no ani to nezabránilo jeho návratu naspäť do Brazílie, keď sa mu nepodarilo nájsť dobrého sponzora. O rok neskôr sa však znova pobral do Anglicka na naliehanie majiteľa tímu Van Diemin, Ralpha Firmana, ktorý videl v Sennovi veľký potenciál. Jeho tušenie sa potvrdilo, keď vyhral s tímom Van Diemin až 22 z 26 pretekov, vďaka čomu získal v roku 1982 britský aj európsky titul. Vďaka svojej šikovnosti upútal pozornosť šéfa stajne F1 McLaren, Rona Dennisa, ktorý mu aj ponúkol spoluprácu. Senna však prestížnu ponuku odmietol a do kolotoča F1 nenastúpil.

Zdroj: AFP

Prvé kilometre za volantom monopostu F1 odjazdil o dva roky neskôr vo farbách tímu Toleman. Svoju prezývku “Majster dažďa” si vyslúžil za šikovné predbehnutie vtedy dvojnásobného majstra sveta F1 Nikiho Laudu, ktorého predišiel na Veľkej cene Monaka a to za silného dažďa. Skončil síce druhý, no jeho kariéra naberala na obrátkach. Jazdil za Lotus no najväčšie úspechy dosiahol pod krídlami stajne McLaren. Získal tri tituly majstra sveta v rokoch 1988, 1990 a 1991. Svoje posledné okruhy odjazdil vo farbách tímu Williams.

Okrem pretekárskej geniality bol Ayrton Senna aj usmievavý, skromný, dobrosrdečný, silne veriaci človek. Keď po prvýkrát sadal do monopostu F1 s pokorou skonštatoval: “Verím, že túto príležitosť mi dal Boh. Aj dnes mi pomáha byť pokojným a uvoľneným. Na túto chvíľu som čakal veľmi dlho”.  Jeho priatelia tvrdili, že práve vďaka viere v Boha dokázal aj pri veľkej sláve stále zostať nohami na zemi.

Zdroj: AFP

Posledné preteky Ayrtona Sennu začali piatkovým tréningom, pri ktorom mal nehodu Sennov krajan Rubens Barihcello. Pri kvalifikácii v sobotu došlo k ďalšej tragickej nehode, pri ktorej umrel rakúsky jazdec Roland Ratzenberger. Sennovi sa podarilo vybojovať si pole position. Po dvoch nehodách však jazdci apelovali na organizátorov pretekov, aby zvýšili bezpečnosť a predišli ďalším haváriám. Za svojho hovorcu si zvolili Sennu, no aj napriek jeho veľkému menu a rešpektu s organizátormi nepohli a jazdci sa postavili na štart. V nedeľu 1.5. 1994 tak nastúpil Ayrton Senna na okruh v Imole kde mu v siedmom kole pri nájazde do zákruty Tamburello v rýchlosti 300 km/h zlyhalo pravé predné koleso a narazil do múru. Prudký náraz odtrhnutej osi kolesa do hlavy Ayrtonovi Sennovi spôsobil lebečné zlomeniny. Žiaľ aj pri najväčšom úsilí záchranárov sa vynikajúcemu pretekárovi nepodarilo pomôcť. Senna mal v kokpite svojho monopostu pripravenú aj rakúsku vlajku, ktorou si chcel po prejdení cieľovej čiary uctiť zosnulého pretekára Rolanda Ratzenbergera. Strašné je, že až smrť brazílskeho talentovaného pretekára donútila organizátorov pretekov F1 zapracovať na vyššej bezpečnosti jazdcov. Mnoho mladších pretekárov vďačí práve jemu za to, že sú monoposty bezpečnejšie a že sa celkovo viac dáva dôraz na ochranu jazdcom v kokpitoch monopostov. Šibalský úsmev Ayrtona Sennu a jeho brilantné jazdecké schopnosti ostávajú v spomienkach všetkých generácií fanúšikov kolotoča F1 ako aj samotných jazdcov, pre ktorých bol veľkým vzorom pri ich začiatkoch a určite je ním aj dnes.

Zdroj: AFP

Matúš Paločko

Autá a motorky ma fascinujú už od detstva. Zvuk motora, rýchlosť a vzrušenie z jazdy sú aj dnes mojimi "drogami". Motoristickej žurnalistike sa venujem už viac ako 10 rokov a je to nielen práca, ale aj to najlepšie a najzaujímavejšie hobby.

Súvisiace články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button