Cestovanie

Moldavsko – Najchudobnejšia krajina Európy nás privítala s otvorenou náručou a veľkolepou atmosférou

Cestopis Moldavsko - Kišiňov

Keď sme sa pred Silvestrom dohadovali, kam sa vyberieme stráviť posledné dni starého roka, na výber veru veľa krajín, v ktorých by sa dalo normálne fungovať a neboli by na druhej strane sveta, veru na výber nebolo. Chceli sme ostať v Európe a spoznať miesta, na ktorých sme ešte neboli. A tak voľba padla na hlavné mesto najchudobnejšej krajiny v Európe na Moldavsko a Kišiňov. Nenechali sme sa odradiť rôznymi negatívne ladenými recenziami a rozhodli sme sa preskúmať hlavné mesto Moldavska na vlastnú päsť. A výsledok? Zatiaľ najkrajší Silvester, aký sme mali možnosť na našich cestách po Európe zažiť. Kišiňov nás privítal naozaj veľkolepo. A úprimne? Naša Bratislava by sa od tohto mesta mohla veľa učiť…

Vianoce sme cítili na každom kroku…

Už po vstupe do letiskovej haly sme začali naplno vnímať vianočnú atmosféru. Krásna vianočná výzdoba letiska bola tým najlepším prvým dojmom, aký sme mohli od Moldavska očakávať.

Letenky, ako vždy, sme sa snažili nájsť čo najvýhodnejšie. A podarilo sa. Silvestrovské lístky nás stáli zhruba 150 eur na osobu, čo je síce viac ako cez rok, no oveľa menej, ako by sme zaplatili za cestu do populárnych európskych silvestrovských destinácií. Po hodinke a pol v lietadle nás pri pristávaní prekvapila veľká hmla. Z nej sa začala postupne vynárať zasnežená pristávacia plocha a my sme hneď vedeli, že si užijeme aj pravé východoeurópske zimné počasie. Vŕzgajúci sneh pod nohami, asi tak 20 čísel, sme veru už dávnejšie v našom hlavnom meste nezažili. O to väčšia bola naša radosť, že si ešte vychutnáme také tradičné neskoršie biele Vianoce.

Pri vstupe do letiskovej haly sme ostali ako obarení. Keď sme písali, že Moldavsko je najchudobnejšou krajinou Európy, čakali sme aj letisko v stave, aké sme mohli vidieť v iných chudobných krajinách sveta. Tu však na nás čakal presný opak. Nové letisko, krásne vianočne vyzdobená letisková hala, dokonca pruhy na pasovú kontrolu určené pre rodiny s deťmi s krasybránou z plyšových macíkov a balónov. Toto bol hneď prvý indikátor toho, že hoci je krajina chudobná, vôbec sa tak nemusí tváriť hneď na prvý pohľad. Zmiešané pocity nám navodil colník v búdke pri kontrole pasov. Na otázku: “Prečo cestujeme do krajiny ktorá nie je turistická?”, nám veru napadli rôzne nie veľmi pekné odpovede, no jednoducho sme mu povedali, že chceme stráviť Nový rok v krajine, v ktorej sme ešte neboli. Zjavne sa s tým uspokojil, no nám jeho otázka vŕtala ešte dlho v hlave. Asi aj preto, že keď sme prišli do centra hlavného mesta, stretali sme tam návštevníkov z rôznych kútov sveta. A vraj, “neturistická” krajina…

Ubytovanie sme sa snažili nájsť si čo najbližšie centru a za čo najlepšie peniaze v pomere cena a čo za ňu dostanete. Hľadali sme klasicky cez Booking a podarilo sa nám nájsť štvorhviezdu, asi 20 metrov od hlavného námestia na 3 noci s raňajkami pre dve osoby len za 160 eur. A úroveň hotela? Európska štvorhviezdička ako sa patrí. Čistý, krásne zariadený hotel, s perfektnou reštauráciou amerického typu, kontinentálnymi aj domácimi raňajkami a luxusne zariadenou recepciou a lobby. Čím ďalej tým viac sa nám nechcelo veriť, že sme v najchudobnejšej krajine Európy. Samozrejme, nevieme, ako vyzerajú iné časti Moldavska. My sme náš výlet strávili len v hlavnom meste. A to veru vyzeralo veľmi podobne tomu nášmu.

Čisté, upravené, bezpečné a romantické…

Hneď v ten večer, ako sme prileteli, 30.12.2021, sme sa vydali do parku, v ktorom sa nachádza ikonická Katedrála narodenia Pána so zvonicou. Park je plný zelene. Starých, nových stromov, čistý, bez odpadkov, polámaných lavičiek či “grciek” po piatkovej prežúrovanej noci. Katedrála sa vyníma v jeho strede a je nádherne nasvietená. A to každú noc a celú noc. Nevypínajú ju ako osvetlenie na bratislavskom hrade. Park je osvetlený celú noc a nezbiehajú sa v ňom žiadne živly. Je to asi aj vďaka neustálym policajným hliadkam, ktoré sa v parku prechádzajú v podstate stále. Boli tam prítomné tak ráno, na obed, ako aj večer či v noci, keď sme sa o tretej vracali z našej nočnej kišiňovskej prechádzky. Chceme tým povedať len toľko, že ľudia sa v hlavnom meste najchudobnejšej krajiny Európy nemusia v noci báť prejsť parkom. A atmosféra? Jednoducho nádherná. Vďaka Vianociam bol nielen park, ale aj všetky stavby v ňom, či už katedrála alebo zvonica, vysvietené vkusným vianočným osvetlením, ktoré ešte viac spríjemňovalo atmosféru a našu nočnú prechádzku.

O kúsok ďalej, sme sa cez park dostali na námestíčko, ktoré nás ešte viac prenieslo do tej správnej vianočnej nálady. Vysvietené stánky s vareným vínom, kávou a Placintou, plnenou tradičnou moldavskou plackou, vianočná dedinka pre deti, vianočný trón či obrovský vysvietený vianočný stromček, ako aj množstvo zvierat zo svetelných reťazí. Jednoducho nádhera. Hneď vedľa vianočnej dedinky sa hrdo vypínal moldavský víťazný oblúk. Samozrejme, opäť vkusne vianočne ozdobený. Rovnako, ako aj každá ďalšia národná pamiatka, stavba či vládna budova. Veru, minimálne z vianočnej výzdoby by sme si mohli aj v našom hlavnom meste z Kišiňova zobrať príklad. Atmosféra bola taká nádherná, že sme sa rozhodli ešte neísť spať a vybrali sme sa smerom k parlamentu a prezidentskému palácu. Hlavná cesta, alebo lepšie povedané bulvár, Stefan cel Mare si Sfint, bol vyzdobený tak, ako sme na vianočnú výzdobu zvyknutí napríklad z Viedne. (Točím už veľa o výzdobe, no naozaj nás prekvapilo, ako krásne môže vyzerať jedno malé hlavné mesto na Vianoce).

Poďme však od výzdoby trošku ďalej a predstavme si zaujímavé časti Kišiňova, ktoré by nemal vynechať žiadny turista. Kišiňov je takmer o dve tretiny menší ako Bratislava no v meste žije takmer 800 000 obyvateľov. Hustota zaľudnenia je tak oveľa väčšia, čo sa vidí napríklad v preplnenej mestskej hromadnej doprave, ako aj v mierne chaotickejšej premávke. Turisti sa však bez problémov po meste môžu pohybovať pešo, alebo taxíkmi. Tie stoja zhruba toľko, ako v Bratislave Bolt, počas hluchých hodín. Čiže naozaj veľmi málo. Celkovo ceny v Kišiňove, či už je to doprava, služby alebo jedlo, sú oveľa nižšie ako v našom hlavnom meste. Za obed pre dvoch s tromi chodmi sme v luxusnejšej reštaurácii zaplatili aj s fľašou vína okolo 20 eur. A to sme veru nešetrili. Normálne sa tu ale viete naobedovať za 3-4 eurá v á la carte reštaurácii. Pri výbere jedál sme sa zameriavali hlavne na domáce špeciality.

Spomínaná Placinta (plnená placka z kysnutého cesta s tvarohom a kôprom), ako aj Sarmale (plnený kapustný alebo vínový list mletým mäsom) či Vareniky a Peľmeny (ktoré sú prevzaté z Ruska, plnené zemiakmi a mäsom), Zeama (slepačia polievka na kyslo), Mamaliga cu branza (polenta s tvarohom) či Mititei/Mici (moldavské/rumunské čevapčiči) a samozrejme množstvo vynikajúcich dezertov s tak rumunským, ako aj tureckým nádychom, sú proste perfektné. Jednoducho gastronomický zážitok. K tomu tradičné sladké domáce vína od výmyslu sveta ako aj likéry či koňaky, alebo dokonca vynikajúce pivo, bolo to jednoducho nebíčko v papuli. A všetko za naozaj málo peňazí. Aj vďaka tomu sme si naozaj dopriali, čo sa hneď ukázalo na váhe po príchode domov. Ale ani jedno kilo navyše neľutujeme.

Je toho naozaj veľa čo sa dá vidieť v Kišiňove…

Popri historických stavbách sme badali v meste samozrejme aj obrovské množstvo budov z čias komunizmu, ako aj veľa betónových pomníkov a monumentov, ktoré pripomínali minulý režim.

Vráťme sa však k pamätihodnostiam a zaujímavým kútom Kišiňova, ktoré by nemal vynechať žiadny turista. Vďaka polohe nášho hotela priamo v centre, sme mali všade naozaj veľmi blízko a tak sme mohli absolvovať početné prechádzky na všetky smery. Samozrejme tieto prechádzky by boli oveľa krajšie napríklad na jar, keď všetka zeleň kvitne, alebo počas teplých letných dní. My sme však prišli teraz a tak sme sa snažili nájsť krásu v tom, čo momentálne krajina ponúkala. Preto sme sa asi viac potulovali po meste v noci, keď bolo krásne vysvietené. Samozrejme, aj cez deň sme sa chceli pokochať jeho krásami a tak sme sa vybrali najskôr do parku Valea Morilor Park, ktorý ponúka nielen množstvo cestičiek na romantické prechádzky, výhľadov na mesto, ale aj jazero či kaskádovitú fontánu (ktorá však teraz bola samozrejme odstavená). Hneď po vstupe do parku nás prekvapili početné búdky, v ktorých si môžete kúpiť čaj, kávu, zmrzlinu či pečivo. Tieto stánky boli na každom kroku a v každom parku. A ak by ste si mysleli, že boli zavreté alebo sa pri nich nikto nezastavil, boli by ste na omyle. Okolo každého sa pohybovali ľudia, ktorí si kúpili kávu či čaj a s téglikom v ruke sa prechádzali okolo jazera. A tak sme to spravili aj my. Milý chalan nám s úsmevom a lámanou angličtinou poprial šťastný nový rok, rovnako aj my jemu, a hneď sme mali príjemnejší deň.

Z parku sme zamierili naspäť do centra, kde sme sa vybrali tentokrát smerom k parlamentu či prezidentskému palácu. Obe budovy sú stavané v takom komunistickom štýle, no sú veľmi udržiavané a čisté. Hneď vedľa prezidentského paláca sa nachádza Kostol premenenia pána. Krásna stavba východnej cirkvi. Je nádherná tak navonok ako aj vo svojom vnútri. Kostoly sme mali možnosť stretávať na každom kroku a musíme uznať, že ich veľkoleposť dokresľuje aj hojné používanie plátkového zlata na zdobenie nielen vnútorných, ale aj vonkajších priestorov. V okolí centra mesta Kišiňov sa nachádza veľké množstvo historických stavieb. Veľká časť je veľmi pekne zrekonštruovaná a nasvietená, no veľká časť je zničená takým spôsobom, na aký sme boli zvyknutí aj v našom hlavnom meste v deväťdesiatych rokoch. Divoké nadstavby, ktoré s históriou nemajú nič spoločné, či klimatizácie alebo satelity na storočných fasádach, aj to je žiaľ aktuálna tvár historického centra Kišiňova. K ochrane histórie bude musieť ešte toto mesto dospieť aspoň tak, ako sme dospeli my.

Popri historických stavbách sme badali v meste samozrejme aj obrovské množstvo budov z čias komunizmu, ako aj veľa betónových pomníkov a monumentov, ktoré pripomínali minulý režim. V turistických sprievodcoch sme si našli, ktoré z týchto stavieb stoja za videnie a tak sme sa k nim vybrali. Azda najzaujímavejšou stavbou pre nás, z tohto obdobia, bola budova Chisinau Circus. Budova opusteného sovietskeho cirkusu, ktorej torzo je príležitostne využívané, pôsobila na nás zmiešanými dojmami. Na jednej strane megalománia Sovietskeho zväzu, na druhej strane naozaj zaujímavá architektúra v porovnaní s tradičnými komunistickými kockami. Niečo ako pohľad na budovu nášho rozhlasu. V hlavnom meste Moldavska nechýbala samozrejme ani veľká paneláková zástavba. Všetko z čias komunizmu. Ako aj na našich najväčších sídliskách. Zaujímavosťou panelákov však boli konkrétne dve asi najväčšie panelákové budovy, ktoré sú umiestnené na vstupe do hlavného mesta v smere od letiska a tvoria akúsi bránu do mesta. Vyskytujú sa dokonca aj na pohľadniciach či spomienkových predmetoch z Kišiňova.

Silvestrovskú noc sme si užili na námestí pred Teatrul National de Opera. Tu postavil mobilný operátor stage a celkovo takú vianočnú funzónu. V nej moderátori rozpumpovali pravú koncoročnú párty atmosféru. Áno, čítate dobre. Verejná žúrka so stánkami s jedlom, pitím, s kolotočmi pre deti, s pódiom a asi tisíckou účastníkov. Rúška, testy, očkovania, nič nebolo treba. Vlastne to bol aj jeden z dôvodov, prečo sme sa vybrali do Moldavska. Užiť si voľnosť a normálny život aspoň na pár dní. Námestie bolo opäť nádherne vyzdobené. Nechýbala vysvietená chalupa na stračej nôžke, množstvo dedomrázov, zvierat, svetelnými reťazami obmotané stromy. Všetko krásne kontrastovalo s čerstvým snehom. Na nový rok sme v meste ostali zhruba do druhej rána a nestačili sme sa čudovať, ako mesto žije aj v takejto neskorej nočnej hodine. Námestia plné ľudí, detí, kolotoče jazdili aj o tomto čase a aj ešte dlho potom. Veľká väčšina ľudí oslavovala nový rok s rôznymi blikajúcimi balóny či svetlami.

Kúpili sme si dokonca cukrovú vatu od deduška, ktorý ju predával na ulici. Túto pochúťku sme nejedli viac ako 20 rokov a teraz sme sa takýmto spôsobom preniesli do detstva a do doby jarmokov, ktoré bývali pred tými 20-25 rokmi v mestách odkiaľ pochádzame. Bolo to naozaj čarovné. Veľmi nás prekvapilo a na druhej strane aj zaujalo, ako kultivovane sa ľudia aj počas bujarých osláv správali. Žiadne “ožraté” deti v meste, žiadne popíjanie fľašiek na lavičkách v parkoch, žiadne “grcky” na rohoch ulíc. Naozaj tu ľudia dodržiavali pravidlá, čo sa alkoholu a jeho konzumácie týka. Len pri stánku a len to, čo v stánku ponúkali. A to, varené vínko. Žiadne tvrdé alkoholy. Na poriadok však dozeralo niekoľko bezpečnostných zložiek od SBS-služby, cez políciu, carabinierov až po armádu. Aj preto tu bol asi taký poriadok. A úprimne? Vôbec nám to nevadilo.

Všímali sme si aj dopravu, ktorá miestami, hlavne v križovatkách, pôsobila až tak chaoticky, ako na videách z indických ciest. Samozrejme v menšom. Ak by ste čakali, že v hlavnom meste najchudobnejšej európskej krajiny, a k tomu ešte aj na východe, budete vidieť samé Lady Nivy či “žiguliaky”, veru boli by ste na omyle. Rovnako, ako sme sa mýlili aj my. Po Kišiňove jazdia rovnaké autá ako aj v Bratislave. Nájdeme tu staršie modely, nové modely aj luxusné modely ako Bentley či Porsche. Dokonca, a to nás prekvapilo, je tu hojne zastúpená značka Lincoln v podobe najnovších modelov. Využívajú ich tak taxislužby ako aj súkromné osoby. Čo nás ešte prekvapilo, boli americké zadné smerovky na nielen amerických, ale aj napríklad nemeckých či japonských automobiloch. Smerovkou bolo blikajúce brzdové svetlo. U nás  musia mať automobily smerové zadné svetlá oranžové. Mali sme možnosť vidieť aj už dnes historické nákladné automobily v podobe 50 či 60-ročných ZIL-ov.

Ako sa nám páčil výlet do Kišiňova?

Musíme sa priznať, že Kišiňov sme opúšťali veľmi neradi. Tá atmosféra, to jedlo, ľudia ako aj celkovo dojem z mesta, boli veľmi príjemné a silné. Hoci mnoho cestovateľov toto mesto “zjazdí”, nemajú na to právo. Áno, sem tam sme našli neodprataný chodník od snehu, či cestu s výtlkom, ale to isté nájdeme aj u nás či v množstve ďalších európskych metropol. My sme sa zamerali na obdivovanie všetkého pekného a zaujímavého, čo môže toto mesto ponúknuť tak domácim, ako aj turistom. Mnohému by sa po vzore Kišiňova mohla prizrieť aj Bratislava. A skutočne sa nám veľmi v Kišiňove páčilo. Ešte krajšie tu musí byť v teplých mesiacoch, keď v mnohých parkoch či už v centre alebo mimo neho ozelenejú stromy, rozkvitnú záhony a rozprúdia sa mnohé zaujímavé fontány. Vtedy musí byť Kišiňov naozaj nádherný. My sme ho tak videli len na fotografiách. No ak máte záujem ho vidieť takto na vlastné oči, určite neváhajte a booknite si minimálne jeden predĺžený víkend v tomto zabudnutom východnom meste, ktoré má naozaj čo ponúknuť aj náročnejšiemu cestovateľovi.

Matúš Paločko

Autá a motorky ma fascinujú už od detstva. Zvuk motora, rýchlosť a vzrušenie z jazdy sú aj dnes mojimi "drogami". Motoristickej žurnalistike sa venujem už viac ako 10 rokov a je to nielen práca, ale aj to najlepšie a najzaujímavejšie hobby.

Súvisiace články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Pozrite si tiež
Close
Back to top button