Cestopis Sarajevo – Križovatka kultúr a náboženstiev, kde jedlo všetkých spája

Naše predĺžené víkendy vyzerajú v skratke asi takto: „Zlatko, čo budeme robiť budúci víkend? Neviem, nepôjdeme niekam na výlet? Lietadlom alebo autom?“ A už premýšľame a pozeráme možnosti, kam by sme vybehli na najbližšie 3-4 voľné dni. Rovnako impulzívne sme sa rozhodli aj pre návštevu Bosny a Hercegoviny, konkrétne jej hlavného mesta Sarajeva. Po zhliadnutí ceny leteniek sme sa jednomyseľne zhodli, že prevetrať naše auto sa oplatí viac, ako preplatiť stovky eur na letenkách, a tak sme nasadli, vyrazili a po ôsmich hodinách a zhruba 700 prejdených kilometroch sme sa už pozerali na historické mesto umiestnené medzi dvomi horami v Sarajevskom údolí, ktoré v nás vzbudzovalo obdiv hneď na prvý pohľad.

Autom či na motorke – cesta do Bosny je zážitok…

Okrem toho, čo všetky relígie na tomto mieste spája, je nielen jedno zdieľané územie, ale aj vynikajúce jedlo.

Na Sarajevo sme mali len samé dobré recenzie a odporúčania a veru, chystali sme sa sem už dlho. No nikdy sme si na to nevedeli spraviť čas. Až prišiel deň „D“ či víkend „V“ a my sme spravili tento krok. A veru, oplatilo sa. Sarajevo je nielen bývalé mesto zimnej olympiády z roku 1984, ale je aj križovatkou kultúr a náboženstiev. Hovorí sa to síce o Izraeli a Jeruzaleme, no rovnako v pokoji a pohode nažívajú tak moslimská, ako katolícka, židovská, evanjelická či pravoslávna komunita aj tu, v Sarajeve. Okrem toho, čo všetky relígie na tomto mieste spája, je nielen jedno zdieľané územie, ale aj vynikajúce jedlo, na ktorom si všetci spoločne pochutia bez ohľadu na to, akú vieru stolujúci pri stoloch v početných reštauráciách majú.

Poďme si ale poporiadku predstaviť, čo za mesto vlastne Sarajevo je. Nachádza sa v Dinárskom pohorí a aj preto je obklopené horami. Jeho rozloha je len 141,5 km2, čo je skoro o dve tretiny menej sko rozloha Bratislavy. Pritom v ňom žije až 432 000 obyvateľov. Cez mesto preteká rieka Milijacka, ktorú pretína v meste až 14 mostov. Ak by ste sa však popodne chceli plaviť romanticky loďkou, ako je to možné napríklad v Ľubľane, či Amsterdame, tak budete sklamaní. Riečka totižto nie je hlbšia ako pol metra a na mnohých miestach by ste ju prešli len s omočenými členkami. Mosty ponad ňu sú však výnimočné a vybudované v rôznyčh štýloch a dobách. Pri každom nájdete tabuľu, ktorá hovorí o jeho histórii. Mimochodom, cesta do Sarajeva z Bratislavy, odkiaľ sme vyrážali, je úplne pohodová, zaujímavá, dokonca kvalitná a navyše sa ešte poriadne buduje na území Bosny a o pár mesiacov bude aj tu dokonalá diaľničná sieť pre tých, ktorý sa sem budú chcieť dostať čo najskôr. Pre milovníkov kochania sa mestečkami, koloritom krajiny či prírodou však odporúčame zobrať to pomimo diaľnici aspoň v Bosne. My sme si cestu naozaj užili a povieme vám, že nám zbehla veľmi rýchlo, až sme ostali prekvapení.

Sarajevo je známe nielen ako hlavné mesto Bosny a Hercegoviny, ale aj z historického slávne-neslávneho hľadiska. Sarajevo je spájané s atentátom Gavrila Principa, anarchistu a člena organizácie Mladá Bosna a pomocníka organizácie Čierna ruka, na Františka Ferdinanda, čo bolo zámienkou na vypuknutie 1. Svetovej vojny. Je však známe aj zimnou olympiádou v roku 1984, na ktorej Československo získalo až 6 medailí. Samozrejme, miesto atentátu, ako aj časti športovísk z olympiády sme neobišli ani my a na každom z týchto miest sme mali možnosť nasať atmosféru danej udalosti, ktorá sa tu odohrala. Vďaka lanovke, ktorá je umiestnená na pohorí Trebevič (jej pôvodná konštrukcia bola vybudovaná dokonca českou firmou Transporta Chrudim, neskôr bola využívaná aj počas ZOH 1984, zničená bola vo vojne a vystavaná nanovo v roku 2018), sme sa dostali na vrch kopca Vidikovac vo výške 1100 m n.m., z ktorého je nielen krásny výhľad na mesto, ale je na ňom možnosť obdivovať aj prírodu či využiť rôzne turistické chodníčky, ako aj navštíviť pozostatky niekdajšej olympijskej bobovej dráhy. Cena lanovky je 20 KM za spiatočnú jazdu a 15 KM za jednosmernú. Na štarte lanovky sa môžete dozvedieť o tejto stavbe z videa, ktoré tu ide v slučke celý deň. Cesta k lanovke je pekne označená od centra mesta. Po ceste z centra prejdete aj popri historickej budove Sarajevského pivovaru.

Ubytovanie v Sarajeve sme riešili cez Booking. Najrýchlejšia a najpraktickejšia alternatíva pre nás, keďže ubytovania cez túto platformu využívame už roky. Hotel sme mali kúsok od lanovky, čo bola výhoda, lebo sme sa na ňu vybrali hneď po príchode. Okrem toho sme do centra mali asi 500 metrov na pešo, čo sme tiež ocenili. Na výber v Sarajeve máte množstvo ubytovaní a naozaj viete minúť aj stovky eur za noc, ale aj pár eur, pokiaľ idete na low budget. My sme vyberali zlatú strednú cestu, aby sme sa aj dobre vyspali, naraňajkovali, aj aby sme nemuseli cestovať do centra MHD-čkou, ktorá tu mimochodom chodí veľmi slušne, a tiež aby sme nemuseli predať obličku aby sme dokázali zaplatiť za hotel.

Centrum Sarajeva bolo pre nás asi tým najvzrušujúcejším miestom celého mesta. Nielen preto, že sa tu skĺbila západná kultúra s juhovýchodnou, ale aj preto, že v centre mesta spolu súčasne žijú rôzné etniká či náboženské skupiny a navzájom koexistujú úplne bez problémov, hoci vo svete máme mnoho konfliktov prameniacich práve z rôznych názorov, národnostných príslušností či náboženstiev. Sarajevo ukazuje svetu, ako sa dá, samozrejme s kompromismi, spoločne fungovať bez nenávisti. Centrum vás vábi už z diaľky vôňou grillov, takzvaních ćevabdžiníc, ktoré na roštiljoch (grilloch) pripravujú tie najlepšie „čevápy“ alebo pljeskavice, aké ste v živote jedli. Dostanete ich do somuna, grilovaného chleba, spolu s kajmakom, cibuľou či ajvarom. Jednoducho paráda. A tým, že sa v tejto časti pohybuje a obeduje aj moslimské obyvateľstvo, v ćevapoch nenájdete bravčové mäso a tiež sa v ćevabdžiniciach nepredáva k jedlu pivo ani iný alkohol. Ten môžete kúpiť v pivárniach či vinárniach, no nie v blízkosti mešít. Tam len čaj v spoločnosti vodnej fajky, tureckej kávy a ratluku. Všetko tu ale perfektne funguje a je prispôsobené obyvateľom či obchodníkom danej časti centra mesta.

Zlato a fejky…

Centrum je pomyselne rozdelené na niekoľko častí. Jednej dominujú ćevabdžinice a buregdžinice (pekárne kde sa predáva len burek a kyslé mlieko) – mimochodom „burek ispod sača“ je niečo exkluzívne a vynikajúce a nemohli sme si nedať. Je to veru bašta. Keďže sme pravoverní foodies (milovníci jedla) tak sme si samozrejme objednali z každého, ktorý tu mali napečený a ukojili sme svoje chúťky. A veru nie poslednýkrát. Ďalšia pomyselná časť – mesto rozdelené nie je, no prechodom z ulice do ulice sa mení aj jeho charakter – bola časť, kde ste mali zľava, sprava, zdola i zhora samé zlatníctva a predajne šperkov. Predajcovia tu ponúkajú svoje výrobky za stále relatívne lepšie ceny ako v západnej Európe a teda zlato či striebro sa tu kúpiť oplatí. Nie sú to žiadni predajcovia, ktorí vám predávajú veci po uliciach, ale sú to normálne legitímne zlatníctva kde dostanete blok, záruku a podobne. Popri nich ale však máte možnosť vidieť obchody s tým najexkluzívnejším tovarom a značkami typu Louboutin, Gucci, Louis Vuitton, Prada, Yves Saint Laurent a podobné, kde kabelky stoja v prepočte 100 eur, topánky podobne a tu už prichádza podozrenie, či sa náhodou nejedná o fejky, podobne ako na trhoch v Turecku či iných arabských krajinách. A veru je to tak. Preto po meste vidíte chodiť „čajky“ vyobliekané v handrách za desiatky tisíc eur, no v skutočnosti sú to pár sto eurové fejky. Vyzerajú však dobre a obchodíky s týmto tovarom paradoxne nie sú plné len turistov, ale aj domáceho obyvateľstva. Z obchodíkov prechádzame do častí, kde dostanete tureckú zmrzlinu aj s pravou tureckou show miestnych zmrzlinárov. Dospelí sa smejú, deti vreštia, že ani na desiatykrát sa im nepodarilo chytiť kornútok so zmrzlinou od tureckého predajcu, ktorý si z nich trikmi robí srandu.

Pozvoľna prechádzame do ďašej časti, z ktorej je počuť cinkanie či zvuk opracovávania železa. Nie je to treskot hutníckych fabrík, ale skôr cinkanie umeleckých kováčov, ktorí vám vykujú z medeného plechu nielen spomienkové predmety, ale aj predmety na denné používanie, ako napríklad džezvu na kávu, tácky či podnosy. V tejto časti sme sa zdržali tiež veľmi dlho a obdivovali sme šikovnosť miestnych kováčov a samozrejme, džezvičku s táckou, respektíve set na pitie pravej tureckej kávy sme si zo Sarajeva priniesli aj my. Keď už hovoríme o káve, tak veru na svoje si prišla aj moja pani manželka, ktorá vie kávu oceniť. Ja osobne nie som extrémny kávopič, ja som skôr oceňoval domáce pivo a pravú balkánsku rakiju. A hoci sme o jedle už hovorili, nedá nám nespomenúť ešte raz, na čom sme si pochutnávali. Ako prvé boli samozrejme ćevapi a pljeskavica. Ajvar a kajmak musí byť. Burek sme tiež nemohli obísť a okrem zemiakového či mäsového sme si pochutili aj na syrovom, respektíve tvarohovom či špenátovom. Kto má rád jahňacinu či baraninu, ten si tu tak isto príde na svoje. A čo sa cien za jedlo týka, tak budete veru prekvapení, za aké malé peniaze na naše pomery sa tu viete výdatne a chutne prestravovať. Za obed so všetkým ako sa patrí – jedlo plus pitie plus káva – vo dvojici nenecháte ani 15, niekedy dokonca ani 10 eur. Samozrejme, nenavštevovali sme tie najluxusnejšie reštaurácie. Skôr také bežné, ktoré napĺňali tak domáci ako aj turisti a mimochodom aj na Tripadvisore mali výborné hodnotenia.

Sarajevo ponúka nielen historické centrum, ale aj množstvo pamiatok, či už z dôb Rakúsko-Uhorských, vojnových, olympijských či tureckých alebo juhoslovanských. V meste nájdete drevenú fontánu Sebilj z roku 1753, ktorá je pripomienkov multikulturálnosti mesta. Neďaleko je Latinský most, na ktorom bol spáchaný atentát na Františka Ferdinanda. Keď sa vydáte opačným smerom, prídete k miestu, kde horí Večný oheň s plameňom zapáleným v roku 1946 na počesť obetí 2. Svetovej vojny. Je symbolom mieru a jednoty. Z novodobej histórie tu nájdete aj pamätník Srebrenica, ale aj množstvo chrámov rôznych náboženstiev z ktorých určite neprehliadnete Aškenzaskú synagógu, mešitu Gazi Husrev-beg, Katedrálu Ježišovho Srdca či Cisárovu mešitu. V meste sa nachádzajú aj mnohé historické budovy, z ktorých najstarším dochovaným domom je Despićeva kuća – Despićov dom. Zaujímavou hostóriou oplýva aj stavba známa ako Inat kuća – dom vzdoru. Táto stavba nestála vždy tam, kde stojí dnes. Stála totižto na bývalom Mustaj-Pašovom námestí a mala byť zbúraná kvôli výstavbe novej radnice v 90. rokoch 19. storočia. Majiteľ však mestu robil napriek a svoj dom nechcel nechať zbúrať. Dokonca bol za to aj vo väzení. Mesto nakoniec ustúpilo jeho požiadavkám a okrem toho, že ho finančne odškodnili, presunuli jeho dom tehlu po tehle na miesto na druhý breh rieky Miljacky, kde stojí doteraz. Od roku 1997 je v tomto dome tradičná reštaurácia, ktorú môžete navštíviť. Keď sme už spomenuli radnicu, tak túto budovu s menom Vijećnica, môžete obdivovať na druhom brehu rieky, skoro oproti Inat kući. Milovníci histórie si prídu na svoje v početných múzeách a tí, ktorí radi objavujú pevnosti, Sarajevo ponúkne hneď niekoľko možností na výstup na pevnosti akými sú napríklad Žuta Tabija, Bijela Tabija, Tabija Zmajevac či Strošićka Tabija.

Výlet do prírody na Vrelo Bosne…

Okrem centra Sarajeva sa dajú spraviť výlety aj po okolí. My sme dostali odporučenie od manžela ženinej sesternice – Rasťa, ktorý mimochodom v Sarajeve kedysi slúžil vo vojsku a aj vďaka nemu a jeho rozprávaniu o Sarajeve a spomienkam sme mali stále väčšiu a väčšiu chuť navštíviť toto mesto, aby sme išli navštíviť aj prírodnú rezerváciu či park Vrelo Bosne – prameň rieky Bosna. Nachádza sa asi 15 km od Sarajeva a môžete sa sem dostať tak na električke, ako aj svojim autom, či podniknúť celodenný cyklovílet s rodinou (táto možnosť je síce komplikovanejšia, no nie nemožná). My sme nasadli do auta a využili posledný deň odchodu zo Sarajeva na potulky po parku, v ktorom okrem jazier, náučného chodníka či detských ihrísk, nájdete aj reštauráciu či početné fotopointy a samozrejme pokoj a kľud lesného prostredia. Od parkoviska vás k parku môžu doviezť vaše nohy, alebo aj fiakre s koníkmi, ktoré môžete využiť za pár konvertibilných mariek.

Ako sme už v úvode spomenuli, do Sarajeva sme sa chystali veľmi dlho a popravde, jeho návštevu sme nechceli podceniť. V tomto meste, kde sa miešajú kultúry a náboženstvá, sa dá toho vidieť naozaj neúrekom. Hoci sú uličky centra úzke a plné rôznych obchodíkov, predajcov, reštauráciú či domáceho obyvateľstva, cítite sa tu maximálne pohodlne, bezpečne a prirodzene. A to nielen cez deň, ale aj v nočných hodinách, kedy ožívajú mnohé reštaurácie či bary a mesto sa ponorí do noci rozožiarenej množstvami farebných svetiel. Ak máte k dispozícii aspoň 4 dni a odhodlanie vydať sa na výlet či už autom, na motorke alebo aj letecky, Sarajevo je výbornou destináciou, v ktorej sa nielen perfektne najete, ale aj budete mať možnosť objavovať bohatú históriu nielen daného regiónu, ale aj Európy či samotnej balkánskej krajiny, ktorá vôbec nie je z hľadiska histórie bezvýznamnou.